01/01 – Obnova dôvery občanov v štátne inštitúcie

Bez dôvery občanov v štát neexistuje ani demokracia, ani reforma. Môžeme mať najlepšie zákony na papieri, ale ak si ľudia myslia, že „aj tak je všetko kúpené“, štátne inštitúcie prestávajú fungovať ako spoločný nástroj a menia sa na nepriateľa vlastných občanov. Cieľom tejto kapitoly je zmeniť vzťah „štát vs. občan“ na „štát = náš spoločný servis“, ktorý je kontrolovaný zdola a pracuje pre verejný prospech, nie pre úzke skupiny.

Nízka dôvera v inštitúcie nevznikla náhodou. Roky nespravodlivých rozhodnutí, nekonečné kauzy bez trestu, prepojenia politiky, biznisu a justície, aj každodenné drobné poníženia na úradoch vytvorili pocit, že pravidlá platia len pre slabých. Obnova dôvery preto nemôže byť marketingová kampaň – musí to byť súbor konkrétnych zmien v tom, ako sa rozhoduje, kto zodpovedá za chyby, a ako rýchlo sa občan domôže pravdy a nápravy.

Program LIBERTAS / SPOKO stavia obnovu dôvery na troch pilieroch:

  1. Radikálna transparentnosť a zodpovednosť verejnej moci,
  2. Skutočná spoluúčasť občanov na rozhodovaní,

Denná skúsenosť občana so štátom, ktorá je férová, predvídateľná a ľudská.
Nie PR kampane, ale systém, ktorý ukáže: „Štát sám sebe dvíha latku – a vy na to vidíte.“

Táto kapitola má byť „prednou stranou“ celého programu: ukazuje, že nejde len o čísla v tabuľkách, ale o základnú zmluvu medzi občanom a štátom – zmluvu, ktorú chceme krok po kroku opraviť a znova potvrdiť v praxi.

OPATRENIA

  1. Charta dôvery – záväzný etický a výkonový štandard štátu
    • prijatie „Charty dôvery občanov v štát“, ktorá definuje základné princípy: dostupnosť, transparentnosť, nestrannosť, rýchlosť konania, rešpekt k občanovi,
    • charta sa premietne do služobných predpisov, hodnotenia úradníkov a manažmentu štátnych inštitúcií,
    • pravidelné hodnotenie plnenia charty nezávislými inštitúciami a občianskymi platformami.
  2. Index dôveryhodnosti inštitúcií
    • zavedenie verejného „indexu dôveryhodnosti“ pre kľúčové inštitúcie (súdy, prokuratúra, polícia, úrady, štátne podniky),
    • index bude kombinovať:
      • prieskumy dôvery občanov,
      • tvrdé dáta (dĺžka konania, počet sťažností, počet zrušených rozhodnutí, výsledky kontrol),
    • každoročný „Report o dôvere v štát“ v parlamente, s povinnosťou navrhovať nápravné opatrenia.
  3. Pravidlo osobnej zodpovednosti vedúcich funkcionárov
    • zakotvenie zásady, že pri závažnom zlyhaní inštitúcie (systémová korupcia, opakované nezákonné rozhodnutia, zásadné pochybenia pri krízach) je vedúci predstaviteľ povinný niesť zodpovednosť – politickú aj služobnú,
    • posilnenie mechanizmov odvolania a disciplinárnych konaní voči vedúcim zamestnancom, ktorí kryjú zlyhania.
  4. Jednoduchý mechanizmus nápravy chýb štátu
    • zavedenie inštitútu „rýchlej nápravy“:
      • ak inštitúcia sama zistí chybu alebo nezákonnosť rozhodnutia v neprospech občana, musí ju v lehote (napr. 30 dní) sama opraviť bez potreby súdneho sporu,
    • posilnenie právomocí verejného ochrancu práv a občianskych komisárov pri upozorňovaní na systémové chyby.
  5. Jedno kontaktné miesto: „Štát ako služba“
    • rozvoj jednotného kontaktného miesta (online aj fyzicky), kde občan rieši väčšinu životných situácií (narodenie dieťaťa, podnikanie, stavba, sociálne dávky, dôchodok) bez obiehania úradov,
    • povinnosť úradov komunikovať medzi sebou elektronicky – občan nedonáša štátu dokumenty, ktoré má štát už dávno vo vlastných systémoch.
  6. Radikálna transparentnosť rozhodovania a zmlúv
    • rozšírenie a skvalitnenie povinného zverejňovania zmlúv, objednávok a faktúr (centrálny portál, fulltext, API),
    • povinné zverejňovanie odôvodnení rozhodnutí vo vybraných oblastiach (verejné obstarávanie, stavebné konania, dotácie),
    • automatizované prepojenie s registrom konečných užívateľov výhod a majetkovými priznaniami funkcionárov.
  7. Participatívne rady pri kľúčových inštitúciách
    • pri vybraných úradoch (ministerstvá, veľké regulačné úrady, zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, veľké nemocnice) vzniknú občianske rady zložené z odborníkov, samospráv, občianskych organizácií a užívateľov služieb,
    • ich úlohou bude hodnotiť kvalitu služieb, navrhovať zlepšenia a vyjadrovať sa k strategickým rozhodnutiam.
  8. Pravidelný „audit dôvery“ veľkých inštitúcií
    • každé 3–4 roky nezávislé hodnotenie vybraných inštitúcií:
      • ako komunikujú s občanmi,
      • ako riešia sťažnosti,
      • ako vysvetľujú dôležité rozhodnutia,
    • výsledky auditu sú verejné a obsahujú konkrétne odporúčania s termínmi.
  9. Jednoduché sťažnosti a spätná väzba
    • zjednotenie systému sťažností a podnetov – jeden online formulár, jedna telefónna linka, jasné lehoty,
    • občan vidí stav riešenia svojho podnetu podobne, ako sleduje zásielku – žiadne „písali sme, neodpovedali“.
  10. Jazyk a prístup štátu – koniec „úradníčtiny“
    • povinnosť všetky základné informácie a formuláre poskytovať v zrozumiteľnej reči,
    • školenia komunikačných zručností pre úradníkov,
    • hodnotenie inštitúcií aj podľa úrovne komunikácie (telefonáty, e-maily, odpovede na žiadosti).
  11. Otvorený štát: dáta, kód, algoritmy
    • rozšírenie open data: štátne štatistiky, rozhodnutia, výsledky kontrol, dotácie,
    • pri využívaní algoritmov a AI v štátnej správe – povinné zverejnenie účelu, princípov a spôsobu kontroly, aby občan vedel, „podľa čoho rozhoduje stroj“.
  12. Merateľný posun – dôvera ako hard KPI vlády
    • vláda sa zaviaže k konkrétnym cieľom: napr. zvýšiť dôveru v súdy, políciu či kľúčové inštitúcie o X percentuálnych bodov v priebehu jedného volebného obdobia (na základe renomovaných prieskumov),
    • tieto ciele budú súčasťou hodnotenia úspešnosti vlády, nie len PR.

VÄZBY NA INÉ SEKCIE PROGRAMU

  • 11 – Spravodlivosť, právny štát, justičná reforma
    Dôvera v štát stojí na tom, či funguje spravodlivosť. Reforma súdov, prokuratúry, rýchlosť konaní, revízia starých rozsudkov, odškodňovanie obetí justičných zlyhaní – to všetko sú konkrétne dôvody, prečo ľudia buď veria, alebo neveria štátu.
  • 10 – Občianska participácia, infozákon 2.0 a digitálna demokracia
    Dôvera nevznikne, ak občan len raz za 4 roky odvolí a potom ticho čaká. Zákony o participácii, otvorené dáta, digitálne platformy a participatívne rozpočty sú nástrojmi, ktoré dávajú občanom reálny vplyv a kontrolu.
  • 12 – Suverenita, národná bezpečnosť a strategické sektory
    Štát, ktorý nevie chrániť vlastných občanov (potraviny, voda, energia, bezpečnosť, logistika), len ťažko získa dôveru. Všetky kapitoly o suverenite – energetika, voda, potraviny, logistika – spolu tvoria „hmatateľný dôkaz“, že štát rieši veci, ktoré ľudí naozaj ohrozujú.
  • Sociálna politika, dôchodky, zdravotníctvo
    Každodenná skúsenosť občana s lekárom, úradom práce, Sociálnou poisťovňou či nemocnicou je pre dôveru dôležitejšia ako stokrát opakovaná reč v parlamente. Reforma zdravotníctva, dôchodkov a sociálnych systémov sa musí prejaviť v tom, že občan má pocit: „Keď potrebujem pomoc, systém funguje.“

PILOTNÉ PROJEKTY

  • „Úrad budúcnosti“ – pilotné inštitúcie
    • vybrať 3–5 kľúčových úradov (napr. Sociálna poisťovňa, daňový úrad, okresný úrad, nemocnica),
    • kompletný redizajn procesov, komunikácie a digitálnych služieb,
    • meranie spokojnosti občanov pred a po reforme, zverejnenie výsledkov.
  • Portál spätná väzba: „Ako mi pomohol štát“
    • jednoduchý portál, kde občania hodnotia svoju skúsenosť s konkrétnymi inštitúciami (ako „recenzie“ na služby),
    • dáta sa používajú na index dôveryhodnosti a audit dôvery.
  • Participatívne rady – pilot na vybraných rezortoch
    • zriadenie občianskych rád pri 2–3 ministerstvách a 2 veľkých nemocniciach,
    • testovanie modelu: zloženie, kompetencie, komunikácia s vedením inštitúcií,
    • po vyhodnotení rozšírenie na ďalšie úrady.
  • Projekt „Čitateľný štát“
    • prepis 50 najčastejších formulárov, rozhodnutí a informácií do zrozumiteľnej reči,
    • A/B testovanie komunikácie (pôvodný vs. nový text),
    • školenia pre úradníkov v práci s občanom – s cieľom znížiť počet sťažností a nedorozumení.