10/05 – Zákon o transparentnom lobingu

Lobing sám o sebe nie je špinavé slovo. Je to len organizovaná snaha ovplyvňovať rozhodovanie – a tú má každý: firmy, odbory, občianske združenia, cirkvi, profesné komory, aktivisti. Problém nie je v tom, že niekto lobuje, ale v tom, že to robí potichu, z pozadia, bez pravidiel a bez kontroly konfliktov záujmov.

Medzinárodné inštitúcie už roky hovoria to isté: chcete menej korupcie a viac dôvery? Zaveďte jasné pravidlá lobingu, register lobistov, zverejňovanie stretnutí a etické bariéry medzi súkromným a verejným záujmom. OECD má odporúčania a princípy transparentnosti v lobingu, Rada Európy prijala odporúčanie k regulácii lobingu, EÚ má vlastný register lobistov a dlhodobý tlak na vyššiu transparentnosť.

Slovensko je pritom typická „sivá zóna“: formálne máme čiastkové registre a čiastočné pravidlá, prakticky však stále platí, že veľkí hráči si vedia nájsť cestu k rozhodovacím pozíciám mimo svetla reflektorov, kým aktívni občania a mimovládky bývajú nálepkovaní ako „lobisti“ aj tam, kde len legitímne pripomienkujú zákony. Program LIBERTAS / SPOKO chce rozdeliť veci férovo: všetok vplyv na rozhodovanie sa má odohrávať v pravidlách, na svetle, so záznamom – bez selektívneho trestania občianskej spoločnosti a bez luxusných zadných dvier pre korporácie a oligarchov.

Opatrenia:

  • Komplexný Zákon o transparentnom lobingu
    Prijať samostatný zákon, ktorý: – definuje, čo je „lobing“ (systematická snaha ovplyvňovať rozhodovanie orgánov verejnej moci), – definuje „lobistu“ a „verejného funkcionára“ (poslanci, vláda, verejná správa, regulátori), – určí, ktoré aktivity sú regulované (stretnutia, kampane, podania na mieru, organizované kontakty). Vyjde z odporúčaní Rady Európy a OECD – pokryje konzultantských, interných aj asociovaných lobistov.
  • Povinný verejný register lobistov
    Zriadiť centrálny, online prístupný register, v ktorom musí byť každý subjekt, ktorý systematicky lobuje: – identita organizácie/osoby, – klienti (pri konzultantskom lobingu), – hlavné témy a ciele lobingu, – približné rozpočty na lobing, – sektor pôsobenia.
    Inšpirácia: EÚ Transparency Register – databáza, kde sú viditeľné záujmy, subjekty aj rozpočty.
  • Zverejňovanie stretnutí a kontaktov
    Povinnosť pre: ministrov, štátnych tajomníkov, vedúcich úradov, regulátorov a poslancov,
    zverejňovať všetky formálne stretnutia a konzultácie s registrovanými lobistami: – dátum, účastníci, téma, prípadné číslo legislatívneho materiálu. Vzor: prax európskych inštitúcií, kde sa stretnutia s lobistami u časti funkcií už roky zverejňujú.
  • Rozsah – široký, ale s jasnými výnimkami
    Zákon sa vzťahuje na: – konzultantských lobistov, – interných lobistov firiem, – profesné a sektorové asociácie, – advokátov, ak robia lobing, nie procesné zastupovanie, – ale NIE na bežnú občiansku komunikáciu (jednorazové maily občanov, petície) a NIE selektívne len na mimovládky. ECNL výslovne upozorňuje, že špecifické zacielenie len na občianske organizácie nemá obdobu v EÚ ani OECD.
  • „Cooling-off“ pre verejných funkcionárov
    Zaviesť povinné prechodné obdobia („cooling-off“), počas ktorých bývalí ministri, poslanci, vysokí úradníci – nesmú lobovať voči inštitúciám, kde pôsobili (napr. 1–3 roky), ani nastúpiť na pozície, kde by priamo využívali svoje predchádzajúce rozhodovacie právomoci. OECD to odporúča ako základný nástroj prevencie konfliktu záujmov.
  • Etické kódexy a povinná registrácia kontaktov
    – Povinný etický kódex pre lobistov (pravdivosť, zákaz skrytého plateného vplyvu, zákaz „ušitých“ posudkov bez zverejnenia klienta), – povinný etický kódex pre verejných funkcionárov (ako prijímať lobing, odmietnuť neetické návrhy, povinnosť zapisovať stretnutia a neformálne kontakty), – možnosť sankcionovať lobistov aj verejných funkcionárov pri porušení.
  • Transparentnosť poradných a expertných orgánov
    OECD odporúča špeciálnu transparentnosť všetkých poradných orgánov – kto ich financuje a kto v nich sedí. Zákon preto stanoví: – zverejnenie zloženia, financovania a mandátu všetkých poradných komisií pri ministerstvách a úradoch, – povinné deklarovanie konfliktov záujmov členov, – prepojenie na register lobistov (ak je člen zároveň lobistom alebo reprezentuje záujmovú skupinu).
  • Zahraničný vplyv a „influence registry“
    Inšpirácia: nový francúzsky register „aktivít vplyvu“ voči štátu zo strany subjektov konajúcich v mene tretích krajín – ako nástroj proti zahraničnému zasahovaniu do politiky. Slovenský zákon: – zavedie osobitné označenie pre lobing konaný v mene zahraničného štátu, – bude vyžadovať detailnejšie hlásenia a vyšší dohľad pri lobingu v mene štátov mimo EÚ, – ZÁROVEŇ sa explicitne vyhne stigmatizácii NGOs a médií ako „zahraničných agentov“ – pravidlá sa viažu na povahu aktivity, nie na právnu formu.
  • Ochrana a rozumný režim pre občiansku spoločnosť
    malé občianske organizácie a komunitné iniciatívy budú mať zjednodušený režim (napr. pri pripomienkovaní zákonov), – advokačná činnosť NGO nebude potrestaná extra reguláciou – cieľom je rovnosť pravidiel, nie umlčanie kritikov, – zohľadnia sa príklady krajín, kde sú malé CSOs z lobistických povinností úplne alebo čiastočne vylúčené.
  • Transparentnosť vedľajších príjmov a rolí politikov
    Nové pravidlá: – detailné priznanie všetkých vedľajších príjmov a pozícií poslancov, ministrov a kľúčových úradníkov, – zákaz platených pozícií, kde súčasne rozhodujú o regulácii daného sektora, – zákaz plateného lobingu popri výkone mandátu, – zverejnenie všetkých členstiev v dozorných radách, poradných orgánoch či think-tankoch. Medzinárodné kauzy MEP-ov s bočákmi v regulovaných sektoroch len ukazujú, aké nebezpečné sú neuhlídané konflikty záujmov.
  • Prepojenie na register zmlúv, dotácií a vlastníkov
    Pre každú lobovanú tému bude možné vidieť, či daný lobista/klient získal verejné zákazky, dotácie alebo vlastní kontrolné balíky v súvisiacich firmách, – prepojenie na projekty typu „Kto vlastní Slovensko?“ (vlastnícke prepojenia, koneční užívatelia výhod).
  • Otvorené dáta a machine-readable formáty
    Register lobistov, denníky stretnutí a údaje o zmluvách budú dostupné v otvorených, strojovo čitateľných formátoch, – umožní sa watchdogom, médiám a občianskym analytikom robiť vlastné rebríčky, mapy vplyvu a „network grafy“ lobingu.
  • Sankcie a vynútiteľnosť
    Vysoké pokuty za nelicencovaný lobing, nezverejnené stretnutia či nepravdivé údaje v registri, – možnosť administratívne zakázať lobistovi pôsobiť (dočasne) pri závažnom porušení, – správne delikty aj disciplinárne dôsledky pre verejných funkcionárov.
  • Nezávislý dohľad
  • Dohľadový orgán (napr. posilnená Rada pre etiku a integritu / súčasný orgán rozšírený o túto agendu), – právomoci na kontrolu, audity, zverejňovanie správ a podávanie podnetov orgánom činným v trestnom konaní.


Väzby na iné sekcie:

  • „Zákon o zodpovednosti verejných činiteľov“
    Transparentný lobing je druhá polovica rovnice: k osobnej zodpovednosti funkcionárov za ich rozhodnutia pribúda stopa, kto a s akým záujmom na nich vplýval.
  • „Rada pre občiansku spoločnosť“
    Rada môže byť partnerom pri: – vyhodnocovaní dopadov lobingovej regulácie na občiansku spoločnosť, – navrhovaní úprav, aby pravidlá neudusili advokáciu a watchdog funkciu, – vzdelávaní NGO, ako s lobingom legálne a transparentne pracovať.
  • „Digitalizácia štátu a otvorené dáta“
    Register lobistov, denníky stretnutí a prepojenia na zmluvy sú typickým use-case otvorených dát a civic-tech projektov (vizualizácie vplyvu, monitoring).
  • „Zákon o boji proti hybridným hrozbám a zahraničnému vplyvu“
    Transparentný lobing je obranná línia proti zahraničnému vplyvu: všetko legitímne pôsobenie pod svojou vlajkou, všetko skryté a anonymné – problém. V kombinácii s pravidlami pre zahraničné „influence aktivity“ to tvorí kultivovanú alternatívu k toxickým „foreign agents“ zákonom.


Pilotné projekty:

🧩 Pilotný register lobistov pri Národnej rade
Dobrovoľne-povinný register pre všetky subjekty, ktoré chcú systematicky rokovať s poslancami a výbormi, – povinné zverejnenie vybraných stretnutí, – evaluácia po 2 rokoch – čo funguje, čo treba upraviť v zákone.

🧩 Denníky stretnutí v „citlivých“ rezortoch
Pilot v 2–3 rezortoch (napr. zdravotníctvo, doprava, životné prostredie): – zverejňovanie stretnutí s lobistami, – testovanie IT infraštruktúry, – reakcie verejnosti a médií.

🧩 Civic-tech laboratórium „Kto lobuje za čo“
Spolupráca s watchdog organizáciami a univerzitami: – vizualizácie prepojení lobingu, zmlúv a legislatívy, – hackathony, kde sa z otvorených dát stavajú nástroje pre bežných ľudí.

🧩 Pilotný „foreign influence registry“ s vysokými zárukami
Malý pilotný register pre lobing v mene štátov mimo EÚ, – v spolupráci s Radou Európy, OECD a EÚ – aby sa vyhli chybám krajín, kde z toho spravili palicu na domácich kritikov, – dôraz na digitálne kampane, fundraising a „influence operations“.

Možné financovanie:

  • EÚ programy pre práva, hodnoty a občianstvo (CERV)
  • Technical Support Instrument (TSI)
  • Active Citizens Fund a ďalšie granty pre watchdogov
  • European Endowment for Democracy (EED)
  • Súkromné nadácie a korporátne zdroje (bez kúpenia si vplyvu)