10/03 – Participatívne rozpočty na všetkých úrovniach

Participatívne rozpočty sú jeden z mála nástrojov, kde sa demokracia dá chytiť do ruky. Nie „diskusia na oko“, ale reálne: ľudia rozhodujú o konkrétnej časti peňazí a vidia výsledok na svojej ulici, v škole, na ihrisku. Od Porto Alegre v Brazílii, kde PB vznikol koncom 80. rokov, až po európske mestá, sa ukázalo, že ak dať ľuďom šancu rozhodovať o rozpočte, vedia ju použiť rozumnejšie, než si politici často myslia.

V Európe má participatívny rozpočet za sebou masívnu vlnu – tisíce miest, od malých obcí po metropoly ako Paríž, kde sa ročne rozdeľujú desiatky miliónov eur podľa návrhov a hlasovania občanov. Zároveň OECD, Svetová banka aj Európsky parlament majú PB už roky v kolónke „odporúčané nástroje na posilnenie dôvery a transparentnosti“.

Program LIBERTAS / SPOKO s týmto pracuje napriamo: participatívne rozpočty nemajú byť „hobby aktivistov“ v pár mestách, ale štandardný nástroj na všetkých úrovniach – od školy a nemocnice, cez obec a kraj, až po vybrané kapitoly štátneho rozpočtu. Cieľ: aby sa ľudia naučili, že rozpočet nie je excel na ministerstve, ale spoločná dohoda, čo je pre nás dôležité.

Opatrenia:

  • Zákonný rámec pre participatívne rozpočty
    Prijať zákon, ktorý: – definuje participatívny rozpočet (PB) a jeho minimálne štandardy, – určí, kde je povinný (veľké mestá, VÚC, vybrané kapitoly štátu), – upraví minimálny podiel rozpočtu (napr. 1–3 % bežných investičných výdavkov).
  • PB povinný pre samosprávy nad určitú veľkosť
    Obce a mestá nad X obyvateľov a všetky VÚC budú mať povinný PB: – minimálne raz ročne, – s transparentným kalendárom (zber návrhov, verifikácia, kampane, hlasovanie, realizácia), – s povinnosťou zverejniť všetky návrhy, hlasovanie a stav realizácie.
  • PB na úrovni štátu – pilotné kapitoly
    Zaviesť PB pre vybrané časti štátneho rozpočtu: – napr. kultúra, šport, mládež, lokálne environmentálne projekty, – časť prostriedkov z environmentálnych fondov, grantov pre mládež, inovácií, – s dôrazom na cezrezortné projekty (obce, školy, NGO spolu).
  • PB v školách a verejných inštitúciách
    Povzbudiť (a postupne zakotviť) PB aj v: – základných a stredných školách (študentské rozpočty na prostredie školy), – univerzitách (študentské projekty, kampus), – nemocniciach, kultúrnych domoch, komunitných centrách (užívatelia rozhodujú o časti investícií).
  • Štandardný metodický rámec
    Vytvoriť národnú metodiku (s možnosťou adaptácie): – fázy PB (informovanie → zber návrhov → hodnotenie → hlasovanie → realizácia → spätná väzba), – pravidlá pre férovosť (limit na kampaň, inklúzia, jazyková a digitálna dostupnosť), – odporúčané formy (offline stretnutia + online platformy, deliberatívne stretnutia pred hlasovaním).
  • Kombinácia deliberácie a hlasovania
    PB nebude len online anketa. Povinne: – aspoň jedna verejná diskusia alebo workshop pred hlasovaním, – pri väčších projektoch losované občianske minipanely, ktoré odporučia shortlist, – povinnosť poskytovať zrozumiteľné info o nákladoch, dopadoch a udržateľnosti návrhov.
  • Inkluzívny dizajn – zapojenie zraniteľných skupín
    Metodika PB musí rátať so zraniteľnými skupinami: – terénne hlasovanie v komunitách bez digitálneho prístupu, – tlmočenie, jednoduchý jazyk, vizuálna komunikácia, – špeciálne kvóty alebo línie projektov zamerané na rómske komunity, seniorov, ľudí so zdravotným znevýhodnením.
  • Otvorené dáta o rozpočte a projektoch
    Všetky PB procesy budú mať: – otvorené dáta o návrhoch, rozpočtoch, hlasovaní a stave realizácie (API, open data), – štandardizované datasety, aby sa dali porovnávať mestá, kraje a roky medzi sebou, – podklady pre výskum a evaluáciu (OECD štýl).
  • Povinné reportovanie výsledkov a dopadov
    Každá samospráva a rezort zaradí do záverečného účtu kapitolu PB: – koľko návrhov prišlo, – koľko ľudí sa zapojilo, – koľko projektov sa realizovalo a v akom stave sú, – základné dopady (sociálne, environmentálne, infraštruktúrne).
  • Minimálna stabilita – viacročný rámec
    PB musí mať istotu, že nie je jednorazový výstrel: – povinnosť plánovať PB minimálne v trojročnom cykle, -projekty financovateľné aj viacročné, – ochrana PB balíka pred politickými výkyvmi (zmeniť % či pravidlá možno len kvalifikovanou väčšinou zastupiteľstva/parlamentu).
  • Monitoring kvality – národná jednotka PB
    Vznikne národné metodické centrum pre PB (napr. v rámci Rady pre občiansku spoločnosť + MF/MI): – monitoruje kvalitu procesov (nie výsledok), – vydáva odporúčania, rebríčky kvality, – pomáha mestám a rezortom s dizajnom PB.
  • Technologická infraštruktúra – open source PB platforma
    Štát zabezpečí open-source platformu pre PB, ktorú môžu používať samosprávy a inštitúcie: – modulárny systém (zber návrhov, moderovanie, hlasovanie, dashboard), – auditované bezpečnostné štandardy, – integrácia s eID a inými prvkami digitálnej identity – keď je to vhodné.
  • Prepojenie PB s participatívnymi rozpočtami škôl a mládeže
    Osobitný dôraz na PB pre mladých: – časť PB rozpočtu vyhradená pre projekty navrhnuté a riadené mládežou, – prepojenie so školami, mládežníckymi radami, Erasmus+ projektmi.
  • Znižovanie rizika „capture“ a klientelizmu
    Zákon nastaví poistky proti ovládnutiu PB jednou skupinou: – limity na počet projektov od jedného subjektu, – transparentnosť kampaní (kto propaguje, za aké prostriedky), – zákaz „kupovania hlasov“ (darčeky, lotérie viazané na hlasovanie).
  • Evaluácia a experimentovanie
    PB bude zobraný ako laboratórium: – systematické evaluácie (aj v spolupráci s OECD, univerzitami), – možnosť testovať nové modely (digitálna deliberácia, deliberatívne panely + PB, „zelené PB“ zamerané na klimatické projekty), – prenos know-how z iných krajín (World Bank, UN-Habitat, EÚ projekty).

Väzby na iné sekcie:

  • „Zákon o občianskej participácii“ (10/1)
    Participatívne rozpočty sú najkonkrétnejšia implementácia tohto zákona – z teórie „právo participovať“ sa stáva prax „rozhodujem o konkrétnej sume peňazí a projekte v mojom okolí“.
  • „Rada pre občiansku spoločnosť“ (10/2)
    Rada je prirodzeným partnerom pri metodike PB, evaluácii, nastavovaní priorít a pri prepájaní miest, NGO, škôl a komunít do spoločných PB projektov.
  • „Digitalizácia štátu a otvorené dáta“
    PB vytvára tlak na zrozumiteľné dáta: občan potrebuje vedieť, koľko čo stojí, aké sú alternatívy a čo už mesto/kraj/štát financuje. Otvorené dáta sú surovinou, PB je proces, ktorý ich pretaví na rozhodnutie.
  • „Sociálna politika, komunity a regionálny rozvoj“
    PB môže byť nástrojom pre spravodlivejšie rozdelenie zdrojov – dá hlas komunitám, ktoré sú často prehliadané, a vie smerovať projekty tam, kde ich úrad nevidí.


Pilotné projekty:

🧩 „PB Kraj“ – pilot v jednom samosprávnom kraji
viacúrovňový PB: kraj → vybrané mestá a obce → školy, – kombinácia offline deliberácií a online hlasovania, – integrácia s existujúcimi grantovými schémami kraja.

🧩 „PB Škola“ – národný pilot v školách
participatívny rozpočet v 50–100 školách, – rozpočet napr. 2–5 € na žiaka ročne, – podpora metodiky a zdieľanie výsledkov (čo si zvolili žiaci, ako to ovplyvnilo klímu školy).

🧩 „Zelený PB“ – klimatické projekty v mestách
PB zameraný na klimatickú adaptáciu, zeleň, cyklodopravu, komunitnú energiu, – možnosť spolufinancovania z environmentálnych a mestských fondov, EÚ programov, – meranie dopadov na kvalitu života a emisie.

🧩 „PB Štát“ – pilot v jednej štátnej kapitole
napr. kapitola ministerstva kultúry alebo životného prostredia, – občania, obce, kultúrne organizácie a NGO navrhujú projekty, – test procesu, komunikácie a vplyvu na dôveru v ministerstvo.

Možné financovanie:

  • ERDF / Kohézna politika (mestské projekty, sociálna infraštruktúra).
  • European Urban Initiative / Urban Innovative Actions
  • ESF+: – komunitnú prácu, zapájanie marginalizovaných skupín, – tréningy facilitátorov a komunitných lídrov, – projekty v školách a sociálnych službách, kde PB zlepšuje inklúziu.
  • CERV a ďalšie demokratické programy
  • Svetová banka a ďalší multilaterálni partneri