12/08 – Zákon o potravinovej bezpečnosti

Potravinová bezpečnosť nie je len otázka plných regálov v supermarketoch. Znamená, či má Slovensko stabilný, odolný a spravodlivý systém výroby, dovozu, distribúcie a kontroly potravín – tak, aby aj v čase kríz mali ľudia prístup k dostatočnému množstvu kvalitných a cenovo dostupných potravín.

Analýzy ukazujú, že hoci je kvalita a zdravotná bezpečnosť potravín na Slovensku medzinárodne nadpriemerná, patríme k najmenej potravinovo sebestačným krajinám EÚ pri viacerých základných komoditách (zvlášť zelenina, ovocie, bravčové mäso). Vláda v Bezpečnostnej stratégii SR sama priznáva, že popri energetickej a environmentálnej je potravinová bezpečnosť kľúčovou dimenziou bezpečnosti štátu.

EÚ po ruskej invázii na Ukrajinu a pandémii COVID-19 opäť otvorene hovorí o potravinovej bezpečnosti, posilňuje krízové mechanizmy (EFSCM – mechanizmus krízovej pripravenosti potravinového reťazca) a aktualizuje CAP, Farm to Fork a rozpočtové rezervy tak, aby bola odolnosť potravinových reťazcov reálnou prioritou, nie len frázou. Cieľom tejto kapitoly je urobiť z potravinovej bezpečnosti Slovenska zákonom chránený strategický záujem, previazaný na poľnohospodársku politiku, obchod, krízový manažment a európske fondy.

Opatrenia:

  • Zákon o potravinovej bezpečnosti SR
    Nový rámcový zákon, ktorý: – definuje „potravinovú bezpečnosť“ (dostupnosť, prístupnosť, stabilita a kvalita potravín), – jasne odlíši pojem „potravinová bezpečnosť“ (food security) od „potravinovej bezpečnosti / nezávadnosti“ (food safety), – stanoví potravinovú bezpečnosť ako súčasť bezpečnostného záujmu štátu (v nadväznosti na Bezpečnostnú stratégiu SR).
  • Národná rada pre potravinovú bezpečnosť a krízové riadenie
    Zriadenie medzi-rezortného orgánu (poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, hospodárstvo, zahraničie, obrana, životné prostredie). Úlohy: – pravidelné hodnotenie rizík (dovozná závislosť, trhové šoky, logistika, hnojivá, krmivá), – koordinácia so systémom EFSCM na úrovni EÚ, – príprava krízových scenárov a odporúčaní vláde.
  • Ciele potravinovej sebestačnosti pre kľúčové komodity
    Zákonom alebo vládnym nariadením stanovené orientačné ciele sebestačnosti pre základné komodity (obilniny, mlieko, mäso, zelenina, ovocie) – v súlade s CAP Strategickým plánom SR. Každoročná správa o stave sebestačnosti a rizikách; povinnosť vlády reagovať pri dlhodobej odchýlke (opatrenia na strane produkcie aj spotreby).
  • Revízia CAP Strategického plánu SR s dôrazom na odolnosť a sebestačnosť
    Úprava Strategického plánu CAP 2023–2027 tak, aby: – viac podporoval diverzifikáciu výroby (zelenina, ovocie, bielkovinové plodiny), – posilnil odolnosť voči suchu, cenovým šokom a výpadkom hnojív, – využil krízové rezervy CAP a nové „agriculture reserve“ mechanizmy v rozpočte EÚ 2028–2034.
  • Národný register strategických potravinových kapacít
    Mapovanie a pravidelná aktualizácia: – výrobných kapacít (farmy, mliekarne, mlyny, bitúnky, sklady), – logistických uzlov a chladiarenských reťazcov, – kritických závislostí (dovozné krmivá, hnojivá, osivá). Tieto údaje sú (v anonymizovanej / agregovanej forme) súčasťou bezpečnostného plánovania štátu.
  • Hnojivá, krmivá a vstupy – stratégia po Ukrajine a ruských clách
    Reakcia na rast cien a obchodné obmedzenia pri hnojivách a agrokomoditách po vojne na Ukrajine a nových vysokých clách EÚ na ruské a bieloruské hnojivá: – podpora efektívnejšieho používania hnojív, – rozvoj domácej výroby organických hnojív a recyklácie živín, – diverzifikácia dovozných zdrojov hnojív a krmív.
  • Podpora rodinných fariem a stredných producentov ako nositeľov odolnosti
    Nastavenie dotačných schém tak, aby nezvýhodňovali extrémne koncentrácie a „schránkové farmy“. Lepšia dostupnosť finančných nástrojov (záruky, úvery, risk-sharing) pre malé a stredné farmy, v spolupráci s EAFRD, InvestEU a národnými fondmi.
  • Rezervy a skladovanie potravín
    Modernizácia systému štátnych hmotných rezerv pre vybrané základné potraviny (obilniny, oleje, strukoviny). Podpora súkromných skladov a chladiarní (najmä ovocie, zelenina, mäso) s podmienkou, že v kríze sú schopné pracovať v režime „strategického partnerstva“ so štátom.
  • Bezpečnosť potravín (food safety) ako druhý pilier zákona
    Posilnenie kapacít ŠVPS a súvisiacich laboratórií pri monitoringu kontaminantov, antibiotík, pesticídov a nových rizík. Prepojenie s európskymi systémami (EFSA, RASFF) a pravidelné hodnotenia rizík spojených s klimatickou zmenou (mykotoxíny, nové škodce, importované riziká).
  • „Farm to Fork SK“ – zosúladenie s európskou stratégiou
    Zákon explicitne odkazuje na ciele EÚ Farm to Fork: zdravšie stravovanie, menej pesticídov a antibiotík, viac ekologickej produkcie. Národný plán pre bio – postupný nárast podielu ekologicky obhospodarovanej pôdy a zvýraznenie regiónnych a kvalitných produktov vo verejnom stravovaní.
  • Transparentné potravinové reťazce a férové zmluvy
    Posilnenie pravidiel voči nekalým obchodným praktikám v agro-potravinovom reťazci (v nadväznosti na smernicu EÚ o nekalých praktikách). Povinnosť zverejňovať kľúčové parametre zmluvných vzťahov medzi reťazcami a producentmi (v agregovanej forme) a pravidelné správy o maržiach.
  • Vzdelávanie, výskum a inovácia v potravinovej oblasti
    Podpora projektov v rámcoch Horizon Europe, národných grantových schém a CAP na tému odolných potravinových systémov, agroekológie, presného poľnohospodárstva a krátkych dodávateľských reťazcov. Program „Potravinová gramotnosť“ – školy, samosprávy a spotrebitelia.

Väzby na iné sekcie:

  • 12/1 – Národná stratégia suverenity
     Potravinová bezpečnosť je jedným z hlavných pilierov suverenity spolu s energetickou, vodnou a bezpečnostnou. Zákon vytvára právny rámec, stratégia dáva dlhodobý smer.
  • 12/5 – Energetická suverenita a 12/6 – Vodná bezpečnosť
     Poľnohospodárstvo potrebuje energiu a vodu; energetické a vodné šoky (suchá, ceny plynu, výpadky hnojív) sa priamo premietajú do potravinovej bezpečnosti. Tieto tri kapitoly musia byť koordinované.
  • 9 – Zahraničná politika, bezpečnosť a obrana
     Vojna na Ukrajine ukázala, že potraviny sú geopolitická zbraň. Európske sankcie, tarifa na ruské hnojivá a obchodné dohody s Ukrajinou menia trhy; Slovensko musí mať vlastnú stratégiu, nie len pasívne reagovať.
  • 10 – Občianska participácia a infozákon 2.0
     Otvorené údaje o potravinových reťazcoch, sebestačnosti, dovoze a dotáciách sú kľúčom k dôvere. Participatívne plánovanie CAP opatrení a potravinových stratégií sa opiera o nástroje participácie a prístupu k informáciám.

Pilotné projekty:

🧩 „Zelený kraj“ – regionálny energetický plán pre sebestačnosť do roku 2035.
🧩 „Energetická obec“ – pilotná transformácia 100 slovenských obcí na obnoviteľné zdroje.
🧩 „Komunitná elektráreň“ – spoločný solárny projekt obcí a domácností.
🧩 „Smart Grid Spiš“ – inteligentná sieť na reguláciu spotreby a výroby energie.
🧩 „Energia pre školy“ – program na solárne panely a úsporné opatrenia v školských budovách.

Možné financovanie:

  • Modernizačný fond EÚ: investície do obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti.
  • ERDF / Cohesion Fund: regionálna infraštruktúra a zelené siete.
  • InvestEU / EIB: financovanie komunitných a municipálnych projektov.
  • Horizon Europe: výskum a inovácie v oblasti smart gridov a energetických modelov.