12/07 – Strategická dopravná infraštruktúra

Dopravná infraštruktúra je krvný obeh štátu. V prípade Slovenska je to o to dôležitejšie, že cez naše územie vedú tri hlavné európske koridory TEN-T: Balticko–Jadranský, Orient/East-Med a Rýn–Dunaj, ktoré spájajú Balt, Jadran, severné more a Čierne more. Ak tieto tepny nefungujú, sme len tranzitnou slepou uličkou, nie logistickým uzlom strednej Európy.

Slovensko už má schválený Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030, ktorý definuje priority rozvoja ciest, železníc, verejnej dopravy, cykloinfraštruktúry a intermodality. Dokument je základom pre investície z EÚ fondov, CEF a EIB, ale dlhodobo narážame na investičný dlh v železnici, meškajúce diaľnice, chýbajúce obchvaty miest a slabé prepojenie železničnej a cestnej dopravy.

Na roky 2021–2027 má Slovensko k dispozícii 12,8 mld. € z Kohéznej politiky, časť z toho určenú na zelenú, inteligentnú a bezpečnú mobilitu. EÚ zároveň cez Connecting Europe Facility (CEF) – Transport investuje 25,8 mld. € do koridorov TEN-T, najmä do železníc, cezhraničných spojení a „Solidarity Lanes“ s Ukrajinou, vrátane projektov na slovensko-ukrajinských hraniciach.

Cieľom sekcie LIBERTAS / SPOKO je postaviť nad týmto mixom zdrojov jasnú strategickú, bezpečnostnú a regionálnu logiku – aby sa peniaze neprejedli v betóne bez konceptu, ale zmenili Slovensko na prepojenú a zelenú krajinu.

Opatrenia:

Zákon o strategickej dopravnej infraštruktúre SR
Definovanie kategórie „strategická dopravná infraštruktúra“ (TEN-T koridory, kľúčové uzly, hraničné priechody, multimodálne terminály) ako súčasť kritickej infraštruktúry štátu. Prepojenie s energetickou, bezpečnostnou a klimatickou politikou (logistika, obrana, civilná ochrana).
Aktualizácia Strategického plánu dopravy SR 2030+
Revízia existujúceho plánu (SPRD do 2030) s dôrazom na: – dokončenie TEN-T jadra do 2030 a rozšírenej siete do 2050, – integráciu klimatickej neutrality do dopravnej politiky (nižšie emisie, čistá mobilita), – nové geopolitické kontexty (vojna na Ukrajine, Solidarity Lanes, zmena tokov tovaru).
Železnica ako chrbtica – masívna modernizácia
Priorita na modernizáciu železníc na koridoroch TEN-T (rýchlosť, kapacita, ETCS, elektrifikácia). Pokračovanie a zrýchlenie projektov modernizácie uzlov (napr. Žilina) – už dnes podporovaných z Kohéznych fondov a CEF. Podpora vlakovej osobnej dopravy ako bezpečnej, nízkoemisnej alternatívy k individuálnej doprave; prioritné úseky vybrať na základe „value for money“ analýz (ako už predpokladá Partnerská dohoda).
Diaľnice, rýchlostné cesty a obchvaty – strategicky, nie chaoticky
Definovať záväzný zoznam strategických cestných úsekov (dokončenie hlavných ťahov, obchvaty krajských miest, napojenia na TEN-T koridory) v súlade s ekologickými cieľmi a preťažením úsekov. Priorita na úseky, ktoré: – odľahčia mestá od tranzitu, – prepoja priemyselné a logistické zóny s koridormi TEN-T, – zvýšia bezpečnosť (odstránenie „čiernych miest“).
Multimodálne terminály a logistické uzly
Rozvoj intermodálnych prekladísk (železnica–cesta–rieka) na križovatkách TEN-T a v priemyselných regiónoch. Využitie potenciálu lodnej dopravy na Dunaji v rámci koridoru Rýn–Dunaj: logistické centrá, riečne prístavy, kombinovaná doprava.
Prepojenie so susedmi a Solidarity Lanes
Systematická modernizácia hraničných priechodov a cezhraničných úsekov (Poľsko, Česko, Maďarsko, Rakúsko, Ukrajina). Využitie CEF a špeciálnych výziev na Solidarity Lanes pre zlepšenie železničného napojenia na Ukrajinu a posilnenie kapacity pre nákladnú dopravu.
Mestská a prímestská mobilita – Metro pre 21. Storočie
Rozvoj integrovaných dopravných systémov v mestských a prímestských regiónoch (IDS). Priorita na električky, BRT (bus rapid transit), trolejbusové a elektrobusové systémy. Rozvoj cykloinfraštruktúry a bezpečného pešieho pohybu v súlade s národnou stratégiou cyklodopravy a mestskou politikou SR.
Bezpečnosť dopravy – VISION ZERO
Realizácia Národnej stratégie bezpečnosti cestnej premávky v synergii s investíciami do infraštruktúry (križovatky, priechody pre chodcov, cyklotrasy, inteligentné riadenie). Modernizácia železničných priecestí, implementácia ETCS, zvýšenie bezpečnosti na koridoroch prechodov cez sídla.
Digitalizácia a 5G koridory
S využitím CEF Digital vybudovať 5G koridory pozdĺž hlavných TEN-T trás pre automatizovanú dopravu, inteligentné riadenie a bezpečnostné systémy. Jednotná dopravná dátová platforma (open data) pre dopravcov, mestá, štát a inovátorov.
Zelená doprava a dekarbonizácia
Implementácia nízkouhlíkovej stratégie pre dopravu v súlade so Strategickým plánom dopravy, Envirostratégiou 2030 a Národnou nízkouhlíkovou stratégiou. Podpora alternatívnych palív (elektromobilita, vodík, biopalivá) v súlade s národným rámcom pre alternatívne palivá.
Inštitucionálna kapacita a „value for money“
Posilnenie projektovej prípravy (JASPERS-štýl, EIB advisory) na úrovni štátu a samospráv. Povinnosť hodnotenia efektívnosti a klimatického dopadu všetkých veľkých projektov (CBA, VFM, klimatické riziká). Pravidelná verejná správa o stave realizácie koridorov a hlavných projektov.

Väzby na iné sekcie:

12/1 – Národná stratégia suverenity
Strategická dopravná infraštruktúra je jedným z pilierov suverenity: umožňuje rýchly pohyb tovarov, osôb, armády a záchranných zložiek a robí zo Slovenska potrebného partnera, nie „prívesok“ cudzej logistiky.
12/5 – Energetická suverenita a 12/6 – Vodná bezpečnosť
Dopravné projekty (mosty, tunely, prístavy, koridory) musia byť plánované v kontexte energetických sietí a vodných rizík – povodne, suchá, extrémne počasie, závislosť na rope a plyne. Spoločné plánovanie chráni infraštruktúru a znižuje náklady.
9 – Zahraničná politika, bezpečnosť a obrana
TEN-T koridory a Solidarity Lanes sú aj bezpečnostným nástrojom EÚ – umožňujú dodávky pre Ukrajinu, pohyb armád NATO a civilnú ochranu. Slovensko musí tieto parametre vnímať ako súčasť svojej bezpečnostnej politiky, nie len „eurofondy na cesty“.
10 – Občianska participácia a infozákon 2.0
Strategické dopravné projekty majú obrovský dosah na regióny, majetky ľudí a životné prostredie. Transparentné dáta, participatívne plánovanie a otvorené zmluvy sú testom kvality infozákona 2.0 aj lokálnej demokracie.