02/20 – Podpora sociálneho podnikania a verejných služieb

Sociálne podniky a verejné služby sú tam, kde štát a trh často zlyhávajú: pri dlhodobo nezamestnaných, ľuďoch so zdravotným znevýhodnením, v marginalizovaných komunitách, pri starostlivosti o seniorov, deti či dlhodobo chorých. Na Slovensku pre ne pritom už existuje rámec – Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý definuje subjekty sociálnej ekonomiky, sociálne podniky a mechanizmy podpory, vrátane štatútu „registrovaného sociálneho podniku“.

EÚ medzitým rozbehla Akčný plán pre sociálnu ekonomiku, ktorého cieľom je posilniť sociálne investície, pomôcť sociálnym podnikom zakladať sa, rásť a inovovať, lepšie im otvoriť prístup k financovaniu a trhom. Kľúčovými zdrojmi sú ESF+ (hlavný nástroj EÚ na podporu zamestnanosti, sociálneho začlenenia, vzdelávania a zručností s rozpočtom vyše 95 mld. € na roky 2021–2027) a InvestEU – Social Investment and Skills window, ktoré nadväzuje na program EaSI a podporuje mikrofinancovanie a financovanie sociálnych podnikov.

Libertas nechce sociálne podnikanie ako „PR nálepku“, ale ako tretiu nohu ekonomiky popri private business a klasickom štáte.

  • sociálne podniky vytvárajú pracovné miesta tam, kde trh nemá motiváciu,
  • verejné služby (školstvo, sociálne služby, zdravotníctvo, komunitné centrá) získajú flexibilných partnerov,
  • zraniteľné skupiny ľudí prestávajú byť „nákladom“ a stávajú sa aktívnou súčasťou ekonomiky.

OPATRENIA

  1. Aktualizácia zákona o sociálnej ekonomike 112/2018 Z. z.
    • prepojenie existujúcej legislatívy so stratégiou Libertas:
      • zjednodušenie administratívy pre registrované sociálne podniky,
      • jasnejšie zdaňovanie, sociálne odvody a podmienky podpory,
      • posilnenie väzby na verejné služby (školy, DSS, obce, VÚC).
  2. Národná stratégia sociálnej ekonomiky a verejných služieb 2035
    • stanovenie priorít:
      • zamestnávanie znevýhodnených,
      • komunitné a terénne služby,
      • starostlivosť (deti, seniori, ŤZP, duševné zdravie),
      • obnovy obcí a sídlisk, lokálna produkcia,
    • zosúladenie so Social Economy Action Plan a s princípmi Európskeho piliera sociálnych práv.
  3. Sociálne podniky ako partneri verejných služieb, nie konkurencia
    • možnosť obcí, VÚC, škôl, DSS, nemocníc:
      • uzatvárať partnerstvá a zmluvy so sociálnymi podnikmi na konkrétne služby (údržba, komunitná starostlivosť, asistované bývanie, sociálne služby v teréne),
    • nastaviť kritériá kvality, sociálneho dopadu a férových podmienok pre zamestnancov.
  4. Verejné obstarávanie s kritériami sociálneho dopadu
    • povinné zohľadňovanie sociálnych a environmentálnych kritérií v obstarávaniach, v súlade s odporúčaniami EÚ pre sociálne zodpovedné verejné obstarávanie,
    • pilier: „hodnota za peniaze“ = cena + sociálny dopad + kvalita.
  5. Regionálne centrá sociálnej ekonomiky
    • v každom kraji vznikne centrum, ktoré:
      • pomáha zakladať sociálne podniky (právne, biznis plán, financovanie),
      • prepája ich s obcami a verejnými službami,
      • koordinuje projekty ESF+, ERDF a InvestEU pre sociálnu ekonomiku.
  6. Podpora mikrofinancovania a komunitných iniciatív
    • rozvoj mikroúverov a malých garancií pre sociálne podniky a sociálnych podnikateľov (aj v marginalizovaných komunitách) cez nástroje InvestEU a ESF+ FIs;
    • doplnené o národné granty a komunitné fondy (napr. match-funding so samosprávami).
  7. Integrované sociálne a zdravotné služby
    • podpora projektov, ktoré spájajú zdravotnú a sociálnu starostlivosť (integrovaná starostlivosť, komunitné centrá, mobilné tímy),
    • využitie ESF+ a ERDF pre budovy, vybavenie a personál, podľa príkladov sociálnej inovácie v EÚ.
  8. Sociálne podnikanie v rómskych a marginalizovaných komunitách
    • pilotné projekty orientované na:
      • komunitné centrá, služby pre deti a rodiny,
      • lokálnu výrobu (stavebné materiály, recyklácia, poľnohospodárstvo),
    • využitie skúseností ESF+ pri inklúzii a boji proti diskriminácii (napr. modely z EURoma network).
  9. Meranie sociálneho dopadu („social impact“) a otvorené dáta
    • štandardizované indikátory:
      • počet zamestnaných zraniteľných osôb,
      • ušetrené náklady na dávky/liečbu/zariadenia,
      • zlepšenie kvality života,
    • otvorené dáta o výsledkoch projektov (väzba na 2/18 – transparentné financovanie).
  10. Vzdelávanie, mentoring a akcelerácia sociálnych podnikov
    • programy pre sociálnych podnikateľov:
      • právne minimum, finančné riadenie, sociálny dopad,
      • mentoring od skúsených organizácií,
    • financovateľné z ESF+, Erasmus+ a národných zdrojov.
  11. Sociálne podniky v oblasti bývania a komunálnej obnovy
    • podpora družstevných a sociálnych modelov bývania, komunitných stavebných podnikov a obnovy bytov/domov,
    • kombinácia investícií (ERDF, CF) a sociálneho podnikania (správa, údržba, komunitné služby).
  12. Sociálne podniky ako laboratóriá inovácií
    • prepojenie s výskumnými organizáciami a univerzitami;
    • pilotné projekty sociálnej inovácie financované z ESF+ (social innovation priorities).

VÄZBY NA INÉ SEKCIE PROGRAMU

  • Kapitola 1 – Demokracia a dôvera v štát
    • 1/1 (obnova dôvery), 1/3 (transparentnosť), 1/5 (občianska participácia) a 1/13 (verejné dialógy):
      • sociálne podniky a komunitné služby sú prirodzeným „dotykom“ štátu s občanom,
      • otvorené dáta o výsledkoch sociálnych projektov posilňujú dôveru.
  • Kapitola 2 – Ekonomika, podnikanie, dane
    • 2/1 (férové prostredie), 2/3 (zdanenie oligarchov), 2/12 (optimalizácia štátu) a 2/16 (Národný investičný plán):
      • sociálne podnikanie je nástrojom spravodlivejšej ekonomiky – zisky sa reinvestujú do komunity, nie do schránok.
  • Kapitoly 3–5 – Sociálna politika, rodina, bývanie, regióny
    • sociálne podniky dopĺňajú verejné služby:
      • starostlivosť o deti, seniorov, zdravotne znevýhodnených,
      • podpora bývania, komunitných služieb, regionálny rozvoj.
  • Kapitola 8 – Vzdelávanie a veda
    • 2/7 (duálne vzdelávanie) a 2/9 (remeslá) sú prepojené so školou sociálneho podnikania a vzdelávaním sociálnych podnikateľov;
    • školy a univerzity môžu byť partnermi v sociálnych inovačných projektoch.
  • Kapitola 9 – Zahraničná politika a EÚ
    • sociálne podnikanie ako „mäkká sila“ Slovenska:
      • projekty v susedných krajinách, na Balkáne, v Karpatskom priestore (9/5, 9/6),
      • zapojenie do európskych sietí sociálnej ekonomiky a využívanie Akčného plánu pre sociálnu ekonomiku.
  • Kapitola 10 – Občianska participácia
    • 10/1 (zákon o participácii), 10/2 (rada pre občiansku spoločnosť), 10/3 (dobrovoľníctvo) a 10/9 (prístup k informáciám 2.0):
      • sociálne podniky často vyrastajú z občianskych iniciatív – potrebujú stabilné partnerstvo s verejnou správou.
  • Kapitola 12 – Národná infraštruktúra a suverenita
    • sociálne podniky môžu prevádzkovať časť služieb viazaných na infraštruktúru (miestne dopravné služby, správa verejných priestorov, komunitná energetika),
    • synergicky s 12/8 (potravinová bezpečnosť) a 12/5 (energetika) – komunitné farmy, lokálne energetické družstvá.

PILOTNÉ PROJEKTY

  • „Sociálny podnik v každom okrese“
    • pilotný program: v každom okrese vznikne aspoň jeden registrovaný sociálny podnik zameraný na:
      • zamestnávanie znevýhodnených,
      • konkrétnu verejnú službu (údržba, sociálne služby, komunitné aktivity),
    • podpora cez národné granty + ESF+ a InvestEU.
  • „Komunitné centrá 2.0“
    • prepojenie sociálneho podniku a komunitného centra v marginalizovaných lokalitách:
      • služby pre deti a rodiny, vzdelávanie, práca, poradenstvo,
      • malé sociálne podniky (catering, údržba, komunitná výroba),
    • financovanie: ESF+ (sociálna inklúzia), ERDF (budovy), národné zdroje.
  • „Sociálne podnikanie v starostlivosti o seniorov“
    • pilot v dvoch krajoch:
      • sociálne podniky poskytujú domáce služby, doprovod, komunitné aktivity,
      • úľava pre zariadenia sociálnych služieb a nemocnice,
    • využitie ESF+ a ERDF v duchu integračných modelov zdravotno-sociálnej starostlivosti.
  • „Social Impact Lab“ – meranie a inovácie
    • národné laboratórium pre sociálne inovácie a sociálny dopad:
      • metodiky merania,
      • pilotné projekty podporené z ESF+ (social innovation) a InvestEU,
    • otvorené výzvy pre sociálne podniky, NGO a obce.

MOŽNOSTI FINANCOVANIA (DEEP)

1. Domáce zdroje

  1. Štátny rozpočet a regionálne rozpočty
    • základné granty, dotácie a spolufinancovanie projektov sociálnych podnikov a verejných služieb,
    • motivačné schémy pre obce/VÚC, ktoré vstupujú do partnerstiev so sociálnymi podnikmi.
  2. Štátny investičný fond SR (12/1)
    • môže vstupovať do väčších infraštruktúrnych projektov sociálnej ekonomiky (komunitné centrá, sociálne služby, bývanie) ako dlhodobý kapitálový partner.

2. ESF+ – hlavný nástroj pre ľudí a inklúziu

ESF+ je kľúčovým nástrojom EÚ na podporu zamestnanosti, vzdelávania, sociálneho začlenenia a zručností s rozpočtom takmer 96–99 mld. € na roky 2021–2027.

  • zamestnávanie znevýhodnených, rekvalifikácie, sociálne podnikanie,
  • sociálne inovácie, testovanie nových modelov služieb,
  • podporu rómskej inklúzie, rodinnej politiky, lokálnych projektov.

3. InvestEU – Social Investment and Skills & mikrofinancovanie

InvestEU nadväzuje na program EaSI; okno Social Investment and Skills podporuje sociálne podniky, sociálne infraštruktúry a investície do zručností.

  • záruky, úvery a kapitál pre sociálne podniky (cez finančných sprostredkovateľov),
  • mikrofinancovanie a podporu pre malé sociálne podnikateľské iniciatívy,
  • kapacitné nástroje pre finančných sprostredkovateľov (Capacity Building Investments).

4. ERDF / Kohézny fond – infraštruktúra a miestne služby

ERDF a Kohézny fond podporujú investície do „inteligentnejšej, zelenšej, viac prepojenej a sociálnej Európy bližšie k občanom“ – vrátane sociálnej infraštruktúry, komunálnych služieb a regenerácie území.

  • budovy komunitných centier, sociálnych podnikov, zariadení sociálnych služieb,
  • infraštruktúru pre komunitné bývanie, sociálne bývanie,
  • digitálne platformy a nástroje pre sociálne služby.

5. Social Economy Action Plan & sprievodné nástroje

Akčný plán pre sociálnu ekonomiku (SEAP) kladie dôraz na:

  • lepší prístup sociálnych podnikov k EÚ fondom (ESF+, ERDF, InvestEU, Horizon Europe),
  • poradenstvo cez InvestEU Advisory Hub, Enterprise Europe Network a EU Social Services Helpdesk,
  • metodiky a tréningy pre riadiace orgány (FI-compass, Social Economy Helpdesk).

  • budovanie kapacít regionálnych centier sociálnej ekonomiky,
  • poradenské služby pre sociálne podniky a verejné služby,
  • lepšie nastavenie finančných nástrojov pre sociálnu ekonomiku.

Strategický mix pre 2/20

  • ESF+ → ľudia, zručnosti, sociálne inovácie, rómska a iná inklúzia.
  • InvestEU – Social Investment and Skills → financie a mikrofinancovanie pre sociálne podniky.
  • ERDF / CF → infraštruktúra a lokálne služby (komunitné centrá, sociálne bývanie, vybavenie).
  • Národné zdroje + Štátny investičný fond SR → dlhodobý rámec pre väčšie sociálno-infraštruktúrne projekty.

Takto poňatá podpora sociálneho podnikania a verejných služieb robí zo Slovenska krajinu, kde sa solidarita, ekonomika a verejné služby nebijú, ale navzájom posilňujú – a kde je sociálny podnik normálnou súčasťou ekonomiky, nie exotickou výnimkou na jednej konferencii do roka.