02/17 – Reforma finančných inštitúcií a etické bankovníctvo

Finančný sektor na Slovensku aj v Európe je formálne dobre regulovaný, ale z pohľadu bežného človeka často pôsobí ako uzavretý systém pre insiderov: poplatky, deriváty, retailové úvery, reklamy na rýchle peniaze. Peniaze sa hýbu, ale nie vždy smerom k tomu, čo drží spoločnosť pokope – bývanie, komunita, malé podniky, energetická a potravinová bezpečnosť, verejné služby.

Po Európe však paralelne rastie ekosystém etických a alternatívnych bánk, družstevných a komunitných finančných inštitúcií, združených napríklad vo federácii FEBEA. Tie ukazujú, že bankovníctvo môže mať transparentné investičné politiky, vylučovať špinavé biznisy a prioritne financovať sociálnu ekonomiku, zelené projekty či komunitné služby – a popri tom byť regulárnou, plne licencovanou bankou.

EÚ zároveň tlačí smerom k udržateľnému a sociálnemu financovaniu: cez InvestEU pre mikrofinancie a sociálnu ekonomiku, cez EIB a EIF, ktoré poskytujú intermediované úvery a záruky pre banky na zelené a sociálne projekty, aj cez Technický podporný nástroj (TSI), ktorý členským štátom pomáha reformovať finančné sektorové politiky bez potreby spolufinancovania.

Libertas navrhuje, aby sa Slovensko prestalo tváriť, že banky sú „prírodný úkaz“ mimo politiky. Cieľom je reformovať pravidlá hry tak, aby:

  • finančné inštitúcie prestali odčerpávať hodnotu a začali ju spolutvoriť,
  • vznikol priestor pre etické, družstevné a komunitné bankovníctvo,
  • verejné peniaze (štát, samosprávy, EÚ) išli cez finančné inštitúcie, ktoré rešpektujú transparentné a etické štandardy.

OPATRENIA

  1. Národná stratégia pre etické a udržateľné financie
    • strategický dokument, ktorý prepojí:
      • reguláciu bánk a NBS,
      • hospodársku politiku (2. kapitola),
      • zelenú transformáciu (energetika, klimatická adaptácia) a sociálnu ekonomiku,
    • cieľ: mať jasný rámec, čo štát od finančného sektora očakáva – nie len „plniť kapitálové ratio“.
  2. Etické pravidlá pre verejné peniaze („public money, ethical banks“)
    • postupný prechod:
      • vklady štátu, fondov, samospráv, nemocníc, univerzít a štátnych firiem len v bankách, ktoré spĺňajú minimálne etické kritériá (transparentnosť, vylúčenie určitých sektorov, ESG politika),
    • inšpirácia modelmi etických bánk a alternatívnych finančných inštitúcií v EÚ, ktoré majú jasné vylučovacie zoznamy (zbrojenie, fosílne projekty, agresívne špekulácie atď.).
  3. Podpora vzniku družstevných, etických a komunitných finančných inštitúcií
    • úprava legislatívy pre:
      • družstevné a komunitné banky,
      • mikrofinačné inštitúcie a komunitné fondy,
    • využitie okna InvestEU pre mikrofinancie a sociálnu ekonomiku – podobne ako EIB/CEB podporujú špecializované mikrofinančné inštitúcie v EÚ (napr. Qredits, Banca Etica).
  4. Reforma a posilnenie verejnej rozvojovej banky
    • transformácia a posilnenie existujúcich verejných finančných inštitúcií na plnohodnotnú národnú rozvojovú banku (PDB – public development bank),
    • mandát: financovať dlhodobé sociálne a zelené investície, infraštruktúru, sociálnu ekonomiku, komunitné projekty,
    • priame napojenie na EIB, EBRD, InvestEU, Modernizačný fond a ďalšie európske zdroje.
  5. Etické a zelené úverové línie pre MSP a sociálne podniky
    • štát + rozvojová banka + komerčné banky nastaví produkty:
      • zvýhodnené úvery pre MSP a sociálne podniky spĺňajúce kritériá udržateľnosti, miestneho dopadu a etiky,
    • využitie schém EIB pre intermediované úvery na MSP a zelené projekty (Green intermediated finance, Green Gateway), InvestEU Social Investment & Skills, mikrofinačné a SSE schémy.
  6. Regulácia agresívnych retailových produktov a úžery
    • sprísnenie pravidiel pre:
      • nebankovky a „rýchle pôžičky“,
      • nekalé praktiky v spotrebiteľskom úverovaní,
    • posilnenie finančného ombudsmana, kolektívnych žalôb a rýchlych konaní (prepojenie na kapitolu 11 – justícia).
  7. Transparentnosť bankových poplatkov a produktov
    • zákonná povinnosť:
      • štandardizované porovnanie nákladov,
      • jednoduchý „energetický štítok“ finančného produktu (náklady, riziko, etika),
    • prepojenie na 1/3 (transparentnosť) a 1/6 (médiá a sloboda informácií).
  8. Finančná gramotnosť a ochrana spotrebiteľa
    • ESF+ a národné programy pre systematické vzdelávanie v školách aj pre dospelých,
    • prepojenie s 1/15 (právne vedomie a občianska gramotnosť) – finančná gramotnosť ako jej súčasť,
    • spolupráca s etickými bankami a neziskovým sektorom na praktických kurzoch a poradniach.
  9. Otvorené dáta a open banking v prospech občanov a MSP
    • využitie PSD2 a open banking API tak, aby:
      • ľudia a malé firmy mohli jednoducho porovnávať produkty,
      • vznikali etické fintech riešenia (budgeting, community lending, crowdlending),
    • financovanie pilotov z Horizont Európa (digitál, fintech) a InvestEU Tech/SME schém.
  10. Klimatické a sociálne riziká v dohľade NBS
    • NBS (v súlade s trendom ECB) integruje klimatické a environmentálne riziká do dohľadu nad bankami, tlačí banky, aby zohľadňovali klímu pri úverových politikách a transparentne reportovali „hnedé“ expozície.
    • to vytvára priestor pre etické bankovníctvo – ktoré je v týchto parametroch prirodzene silnejšie.
  11. Banková daň 2.0 – z dane na investičný nástroj
    • časť príjmov z odvodu finančných inštitúcií nasmerovať do Fondu etického a sociálneho financovania,
    • fond potom kofinancuje projekty sociálnej ekonomiky, etických úverov a komunitných investícií – vždy v kombinácii s EÚ nástrojmi (InvestEU, ESF+, ERDF).

VÄZBY NA INÉ SEKCIE PROGRAMU

  • 1 – Demokracia, dôvera a transparentnosť
    • 1/1, 1/3, 1/4, 1/8: finančný sektor je jeden z hlavných kanálov pre korupciu, klientelizmus a „pranie“ politických peňazí. Etické štandardy a transparentnosť v bankovníctve priamo posilňujú dôveru v štát.
  • 2 – Hospodárstvo a férové podnikanie
    • 2/1 Férové podnikateľské prostredie: MSP a sociálne podniky potrebujú prístup k kapitálu, nie len regulácie,
    • 2/3 Zdanenie oligarchov: časť oligarchických rent sa vracia do systému cez daň a fondy, ktoré financujú etické bankovníctvo,
    • 2/9, 2/11, 2/13: deprivatizácia, energetická suverenita a cirkulárna ekonomika potrebujú financujúce inštitúcie, ktoré chápu dlhodobé verejné ciele.
  • 3 – Sociálny systém a 10 – Občianska participácia
    • sociálna ekonomika a komunitné projekty (kapitoly 3 a 10) bez vhodných finančných nástrojov stagnujú; etické bankovníctvo je ich prirodzený partner.
  • 5–8 – Zdravie, životné prostredie, regióny, klimatická adaptácia
    • zelené úvery, sociálne bývanie, komunálna infraštruktúra – to všetko potrebuje dlhý kapitál. EIB, InvestEU a verejná rozvojová banka sú kľúčovým spojením medzi programom a realitou.
  • 9 – Zahraničná politika a EÚ
    • účasť v európskych iniciatívach etického a sociálneho financovania (siete typu FEBEA a SSE), koordinácia s EIB/EIF/EBRD a aktívne využívanie InvestEU okien.
  • 11 – Justícia a vymožiteľnosť práva
    • 11/8–11/9: tvrdšie postihy za finančnú kriminalitu, úžeru a netransparentné štruktúry,
    • 11/10: zodpovednosť verejných činiteľov pri rozhodovaní o bankových licenciách, štátnych garanciách a veľkých finančných operáciách.
  • 12 – Národná infraštruktúra a suverenita
    • 12/1, 12/5, 12/7, 12/9: bez silných verejných a etických finančných inštitúcií sa veľké infraštruktúrne projekty buď neudejú, alebo z nich profituje len úzka skupina. Reformované bankovníctvo je „krvný obeh“ celej infraštruktúry.

PILOTNÉ PROJEKTY

  • „Etická banka/úverové družstvo – pilotný región“
    • založenie alebo prilákanie jednej etickej/družstevnej banky či úverového družstva do vybraného regiónu,
    • špecializácia na financovanie:
      • sociálnych podnikov,
      • komunitných energetických projektov,
      • cirkulárnych a lokálnych iniciatív,
    • využitie InvestEU Microfinance & Social Economy Finance, EIB/EIF záruk a technickej pomoci (napr. cez FEBEA a podobné siete).
  • „Národný fond etického a sociálneho financovania“
    • fond napojený na verejnú rozvojovú banku:
      • kapitál z bankovej dane, štátneho rozpočtu a EÚ blending nástrojov,
      • investuje a spolufinancuje etické finančné inštitúcie a produkty,
    • využitie InvestEU Capacity Building Investments pre budovanie kapacít finančných sprostredkovateľov v sociálnej ekonomike.
  • „Green & Social Intermediated Finance SK“
    • dohoda s EIB/EIF o špeciálnej zelenej a sociálnej intermediovanej línii:
      • EIB poskytne úver/garanciu slovenským bankám, ktoré sa zaviažu, že peniaze pôjdu na zelené a sociálne projekty (MSP, OZE, sociálna ekonomika),
    • inšpirácia existujúcimi EIB zelenými intermediovanými produktmi a konkrétnymi príkladmi mikrofinancie (Qredits NL, Banca Etica IT/ES).
  • „Finančná gramotnosť a ochrana spotrebiteľa 2.0“
    • celoslovenský program s pilotnými regiónmi, kde:
      • školy, komunity a médiá pracujú s praktickými prípadmi,
      • ľudia majú dostupné poradenské centrá (neziskovky + etické banky),
    • financovanie z ESF+ (vzdelávanie, inklúzia) a národných zdrojov.

MOŽNOSTI FINANCOVANIA (DEEP)

1. InvestEU – sociálne investície, mikrofinancie, kapacity bánk

  • InvestEU Microfinance and Social Economy Finance – rámec, kde CEB a iné inštitúcie poskytujú úvery finančným sprostredkovateľom špecializovaným na mikrofinancie a sociálnu ekonomiku; EÚ záruka umožňuje dlhšie splatnosti a lepšie podmienky.
  • príklad: EIF – Banca Etica dohoda (InvestEU) → garancia 164 mil. €, ktorá umožní viac ako 200 mil. € úverov pre sociálne podniky, mikro a malé firmy v Taliansku a Španielsku.
  • príklad: EIB – Qredits v Holandsku → 40 mil. € úveru s podporou InvestEU a štátnej garancie pre mikroúvery.

  • podobné schémy pre slovenské etické banky, mikrofinačné inštitúcie a rozvojovú banku;
  • InvestEU Capacity Building Investments → kapitál a kapacity pre nových sociálnych a etických finančných sprostredkovateľov.

2. EIB, EIF a verejné rozvojové banky

  • EIB dlhodobo poskytuje intermediované úvery bankám a iným finančným inštitúciám na financovanie MSP, mid-capov a ďalších priorít; zelené a klimatické úvery tvoria významnú časť portfólia (197 mld. € zeleného financovania 2012–2022).
  • EIB má špecifickú poradenskú iniciatívu Green Gateway, ktorá pomáha finančným inštitúciám nastavovať zelené úverové produkty a reportovanie v súlade s taxonómiou EÚ.
  • EIF poskytuje garancie a sekuritizačné schémy, ktoré uvoľňujú kapitál bánk na nové zelené a sociálne úvery (príklad zeleného syntetického sekuritizačného programu v severských krajinách).

  • dohody medzi slovenskými bankami / rozvojovou bankou a EIB/EIF o intermediovaných zelených a sociálnych úverových líniách;
  • kombinácia s InvestEU zárukami v okne Social Investment & Skills a udržateľných financií.

3. ESF+, ERDF a Program Slovensko – ľudia, kapacity, infraštruktúra

  • ESF+ – podpora finančnej gramotnosti, inkluzívneho financovania, sociálnej ekonomiky, inovácií v sociálnej oblasti a zamestnanosti; môže pokrývať:
    • tréning a podporu pre sociálne podniky,
    • rozvoj mikrofinačných inštitúcií,
    • finančné poradenstvo pre zraniteľné skupiny.
  • ERDF / Program Slovensko – digitalizácia a modernizácia finančných inštitúcií, budovanie infraštruktúry pre fintech, open banking a regionálne rozvojové fondy.

4. Technický podporný nástroj (TSI) – reformy bez spoluúčasti

  • Technical Support Instrument (TSI) – program EK, ktorý poskytuje členským štátom technickú pomoc pri príprave a realizácii reforiem; je dopytovo orientovaný a nevyžaduje spolufinancovanie.
  • oblasti podpory: verejné a súkromné financie, zelený a digitálny prechod, sociálne politiky…

  • prípravu legislatívy pre etické bankovníctvo,
  • reformu rozvojovej banky,
  • nastavenie regulácie a dohľadu nad zelenými a sociálnymi financiami,
  • integráciu klimatických rizík do dohľadu NBS.

5. Sociálna a solidárna ekonomika, SSE a etické financovanie

  • štúdie o sociálnej a solidárnej ekonomike zdôrazňujú, že tradičné banky často vnímajú tieto subjekty ako rizikové, a priestor preto zapĺňajú etické banky, finančné družstvá, solidarity microfinance a patient capital fondy.
  • FEBEA priamo lobuje za to, aby InvestEU a ESF+ posilňovali tieto segmenty a aby regulácia nezadusila malé etické a komunitné banky.

  • zapojiť slovenské subjekty do európskych sietí (FEBEA, MFC, SSE platformy),
  • navrhovať projekty pre InvestEU a ESF+ v spolupráci s týmito sieťami,
  • použiť medzinárodné know-how na rýchle spustenie slovenských etických finančných inštitúcií.

Strategický mix pre 2/17

  • InvestEU – kapitál, záruky a kapacity pre etické banky, mikrofinačné inštitúcie a rozvojovú banku.
  • EIB/EIF – intermediované úvery a záruky na zelené a sociálne financovanie.
  • ESF+ / ERDF / Program Slovensko – ľudia, zručnosti, digitalizácia, infraštruktúra, sociálna ekonomika.
  • TSI – šitie reformy na mieru bez národného spolufinancovania.

Reforma finančných inštitúcií a rozvoj etického bankovníctva tak nie je „boj proti bankám“, ale zmena pravidiel: banky majú slúžiť ľuďom a ekonomike, nie naopak – a Európa dnes ponúka slušnú škálu nástrojov, ako to spraviť bez revolúcie v trezore.