02/16 – Národný investičný plán a partnerstvá

Slovensko nemá problém s nedostatkom peňazí „na papieri“. Má problém s tým, že tie peniaze tečú rozhádzane, v krátkych cykloch a bez jasného kompasu. Každá vláda má vlastné priority, vlastné „balíčky“, vlastné jednorazové schémy. Výsledok: fragmentované projekty, slabé prepojenie medzi rezortmi, regionálne disparity a pocit, že veľké infraštruktúrne či modernizačné projekty sa buď nikdy nezačnú, alebo nikdy neskončia.

Pritom práve teraz má Slovensko k dispozícii historickú kombináciu zdrojov: Kohézna politika 2021–2027 (Program Slovensko) prináša približne 12,8 mld. € na investície do konkurencieschopnosti, zelenej transformácie, sociálnej inklúzie a infraštruktúry. Tieto peniaze sa riadia spoločnou Partnerskou dohodou SR s EÚ, ktorá z nich robí hlavný investičný rámec pre celé obdobie.

Navyše beží Plán obnovy a odolnosti (RRF) – jadro NextGenerationEU, ktorý financuje reformy a investície do zelenej a digitálnej transformácie; na úrovni EÚ ho dopĺňajú nástroje ako InvestEU, ktorý vďaka záruke z rozpočtu EÚ vo výške 26,2 mld. € cieli na mobilizáciu viac než 372 mld. € verejných a súkromných investícií, a silná úloha EIB ako „investičnej banky EÚ“ pri spolufinancovaní projektov z kohéznych fondov a Programu Slovensko.

Libertas v tejto kapitole hovorí:

  • Slovensko potrebuje jeden Národný investičný plán (NIP), ktorý spojí štátny rozpočet, eurofondy, plán obnovy, InvestEU, EIB/EFSI, Štátny investičný fond SR (12/1) a súkromný kapitál do jedného dlhodobého kompasu.
  • Potrebuje aj partnerstvá – s regiónmi, biznisom, akademickou sférou, EÚ inštitúciami a susedmi – aby tento plán nebol len excelová tabuľka, ale živý ekosystém projektov od obcí po medzinárodné koridory.

OPATRENIA

  1. Národný investičný plán 2040 (NIP 2040)
    • jednotný strategický dokument, ktorý:
      • spája investičné priority všetkých rezortov, samospráv a kľúčových štátnych podnikov,
      • je zosúladený s Programom Slovensko, Plánom obnovy, klimatickými cieľmi EÚ a kapitolu 12 (suverenita, energia, voda, logistika),
    • jasné časové horizonty: 2030 (krátkodobé), 2035 (strednodobé), 2040 (dlhodobé).
  2. Investičná rada SR – mozog a „strážca“ NIP
    • odborný orgán zložený zo zástupcov MF, MIRRI, kľúčových rezortov, VÚC, miest, Štátneho investičného fondu, NBS, akademikov a nezávislých expertov,
    • hodnotí projekty nad určitú hranicu, sleduje portfólio, riziká a efektívnosť,
    • zverejňuje pravidelné reporty pre parlament (1/3 transparentnosť, 1/10 legislatíva).
  3. Jednotná „pipeline“ investičných projektov
    • všetky väčšie projekty (nad stanovenú finančnú hranicu) vstupujú do jednotného národného zásobníka,
    • pri každom projekte:
      • dopad na klima, digitalizáciu, sociálnu inklúziu, suverenitu,
      • potenciál financovania z kohézie, RRF, InvestEU, EIB, Štátneho investičného fondu, súkromného kapitálu,
    • občan vidí zoznam kľúčových projektov (1/3, 1/6, 1/12).
  4. Prepojenie NIP s Programom Slovensko a Partnerskou dohodou
    • NIP 2040 používa štruktúru a priority Programu Slovensko 2021–27 (inteligentná, zelená, sociálna, prepojená a občanom blízka Európa) ako základný rámec,
    • každý eurofondový projekt je súčasťou väčšieho balíka – už žiadne osamelé „bodové“ projekty.
  5. AI a dáta v investičnom plánovaní
    • využitie AI (1/19) a analytických nástrojov na:
      • modelovanie dopadov investícií (HDP, zamestnanosť, emisie, regionálne rozdiely),
      • porovnávanie variantov (napr. aká kombinácia železnice, diaľnic a OZE prinesie najvyššiu návratnosť),
    • otvorené dáta o investíciách pre watchdogov a think-tanky (1/12).
  6. Partnerstvá štát – samosprávy – biznis – akademická sféra
    • národný rámec partnerstiev:
      • „city deals“ a „region deals“ – balíčky investícií pre mestá a VÚC,
      • PPP len tam, kde je to výhodné, transparentné a s rozdeleným rizikom,
    • väzba na kapitolu 10 (občianska participácia) – veľké investície sa diskutujú s obyvateľmi (1/13 verejné dialógy).
  7. Prepojenie NIP s klimatickými a sociálnymi cieľmi
    • reflektuje, že EÚ odhaduje, že pre dosiahnutie klimatických cieľov a klimatickej neutrality sú potrebné dodatočné investície stoviek miliárd ročne;
    • každá veľká investícia má „klimatický a sociálny test“ – komu pomáha, koho znevýhodňuje a ako sa zohľadňujú zraniteľné skupiny (súlad s budúcimi národnými sociálno-klimatickými plánmi).
  8. Národný register partnerstiev a dohôd
    • zverejňovanie všetkých väčších dohôd so súkromným sektorom, EIB, EBRD, medzinárodnými inštitúciami,
    • zmluvy, garantované výnosy, riziká – všetko v prehľadnej podobe pre verejnosť (1/3, 1/4, 1/6).
  9. Koordinácia zahraničných a cezhraničných investícií
    • NIP obsahuje aj blok cezhraničných projektov (koridory TEN-T, energetické prepojenia, digitalizácia, spolupráca s Ukrajinou, V4, Balkánom),
    • využívanie nástrojov EÚ pre susedstvo a západný Balkán (NDICI, WBIF, doplnkovo IPA a ďalšie) pri regionálnych partnerstvách,
    • prepojenie na kapitoly 9 (zahraničná politika, V4, Balkán, Karpaty) a 12 (dopravná a energetická infraštruktúra).
  10. Pravidlo „žiadny veľký projekt bez partnerstva“
    • pri projektoch nad stanovenú hranicu musí existovať:
      • partnerstvo s obcou/krajom,
      • dohoda so súkromnými partnermi (ak relevantné) o rizikách,
      • konzultácia s občanmi a odborníkmi,
    • minimalizujeme „projekty shora“, ktoré sa lámu na odpor komunit či samospráv.
  11. Revízia investičných priorít každé 4 roky
    • pri každej novej vláde:
      • NIP sa nevyhadzuje, ale aktualizuje,
      • nové priority sa vpisujú do rámca, nie proti nemu,
    • znižuje sa „investičný ping-pong“ medzi vládami.

VÄZBY NA INÉ SEKCIE PROGRAMU

  • 1 – Demokracia, právny štát, transparentnosť
    • NIP 2040 je praktickým nástrojom 1/1 (dôvera v štát), 1/3 (transparentnosť), 1/4 (protikorupcia), 1/6 (médiá a informácie) a 1/12 (watchdogy a think-tanky):
      • verejne dostupné investičné plány,
      • dáta o výdavkoch, výsledkoch, rizikách.
  • 2 – Ekonomika, dane, podnikanie
    • 2/1 (férové prostredie), 2/3 (zdanenie oligarchov), 2/8 (obnova po krízach), 2/14 (reindustrializácia) a 2/12 (optimalizácia štátu) sa opierajú o investičnú logiku:
      • peniaze nejdú „komu sa podarí vybaviť“, ale podľa NIP a jasných kritérií.
  • 3–5 – Sociálna politika, služby, regióny
    • NIP zabezpečuje, aby sociálne, zdravotné, vzdelávacie a regionálne projekty neboli len „doplnok“, ale plnohodnotná časť investičného balíka: školy, nemocnice, sociálne služby, bývanie.
  • 8 – Vzdelávanie, veda, inovácie
    • NIP spája investície do infraštruktúry výskumu, univerzít a škôl s priemyslom a trhom práce (2/7, 2/9, 2/14); využíva smart specialisation (RIS3) a ciele Programu Slovensko.
  • 9 – Zahraničná politika a bezpečnosť
    • cezhraničné projekty, koridory, energetické prepojenia, spolupráca s Ukrajinou a Balkánom – všetko je súčasťou NIP; investičná politika je aj súčasťou strategickej bezpečnosti (9/10, 9/13).
  • 12 – Národná infraštruktúra a suverenita
    • priame prepojenie na 12/1 (Národná stratégia suverenity), 12/1 Štátny investičný fond SR, 12/5 (energetika), 12/7 (doprava), 12/8 (potravinová bezpečnosť), 12/9 (logistika):
      • infraštruktúrne projekty sú jadrom NIP, nie „prílepkom“.

PILOTNÉ PROJEKTY

  • „NIP 2040 – pilotný investičný balík 4 regiónov“
    • vybrať 4 rozdielne regióny (napr. Košice, Banská Bystrica, Nitra, Žilina),
    • pripraviť regionálne investičné balíky:
      • infraštruktúra (cesty, železnice, MHD),
      • energia a OZE,
      • školy, zdravotníctvo, sociálne služby,
      • priemyselné parky a inovácie,
    • financovanie: Program Slovensko, RRF, EIB úvery, národné zdroje.
  • „Investičný dashboard SR“
    • vytvoriť verejný online portál s:
      • mapou projektov,
      • objemom investícií,
      • stavom čerpania eurofondov, RRF, InvestEU, EIB,
    • prepojiť na otvorené dáta a watchdogov (1/12).
  • „City/Region Deal“ – pilot v jednom meste a jednom kraji
    • uzavrieť investičné partnerstvo štát – mesto – kraj – súkromný sektor:
      • balík dopravných, energetických, sociálnych a inovačných projektov,
    • financovanie: eurofondy, RRF, InvestEU garancie, EIB úvery, súkromný kapitál.
  • „NIP akadémia“ – školenie pre úradníkov a samosprávy
    • program pre ministerstvá, kraje, mestá a obce, ktorý:
      • učí, ako pripravovať investičné projekty,
      • ako ich zaradiť do NIP,
      • ako pracovať s EÚ nástrojmi (kohézia, InvestEU, RRF, EIB),
    • prepojenie s kapitolou 2/12 (optimalizácia štátu) a 1/15 (právne a ekonomické vedomie).

MOŽNOSTI FINANCOVANIA (DEEP)

1. Domáce zdroje & Štátny investičný fond SR

  • Štátny rozpočet – základné spolufinancovanie EÚ projektov, národné investičné programy, kapitálové výdavky.
  • Štátny investičný fond SR (12/1) – kľúčový národný nástroj, ktorý:
    • vstupuje kapitálovo alebo ako dlh do strategických projektov,
    • spolupracuje s EIB, InvestEU a súkromnými fondmi,
    • môže využívať výnosy z ETS, dividend štátnych podnikov a iné príjmy ako zdroj dlhodobého kapitálu.

2. Kohézna politika 2021–2027 – Program Slovensko

Program Slovensko 2021–2027 – hlavný rámec využitia kohéznych fondov (ERDF, ESF+, Kohézny fond, JTF) v objeme cca 12,8 mld. € pre Slovensko.

  • ERDF & Kohézny fond – infraštruktúra (doprava, energia, voda, životné prostredie), inovácie, MS P, digitalizácia.
  • ESF+ – ľudský kapitál, zručnosti, sociálne služby, zamestnanosť, podpora zraniteľných skupín.
  • JTF – spravodlivá transformácia uhoľných a priemyselných regiónov (investície do nových odvetví, OZE, infraštruktúry, rekvalifikácie).

NIP 2040 slúži ako „mapa“, podľa ktorej sa tieto zdroje rozdeľujú v čase a priestore.

3. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF) / NextGenerationEU

RRF – jadro NextGenerationEU s objemom 723,8 mld. € (granty + úvery) na úrovni EÚ; financuje reformy a investície do zelenej a digitálnej transformácie.

Slovenský Plán obnovy:

  • financuje digitalizáciu, reformy verejnej správy, vzdelávanie, zdravotníctvo, zelenú transformáciu,
  • v NIP je kapitola „RRF projekty“ so zohľadnením termínov čerpania a udržateľnosti po roku 2026.

4. InvestEU, EIB a ďalší európski finanční partneri

InvestEU Fund – nástupca EFSI/Junkerovho plánu; cieľ: mobilizovať viac než 372 mld. € investícií pomocou záruky EÚ vo výške 26,2 mld. €.

  • udržateľná infraštruktúra,
  • výskum, inovácie, digitalizácia,
  • MSP a mid-caps,
  • sociálne investície a zručnosti.

Európska investičná banka (EIB) – poskytuje:

  • dlhodobé úvery pre infraštruktúru, energetiku, digitalizáciu, výskum,
  • spolupracuje s Programom Slovensko ako spolufinancujúci partner pri implementácii priorít Partnerskej dohody.

NIP vopred označuje projekty vhodné pre InvestEU a EIB (napr. veľké infraštruktúry, zelené priemyselné parky, digitalizáciu verejnej správy, výskumné centrá).

5. Externé nástroje EÚ a regionálne partnerstvá

Pre cezhraničné a regionálne projekty (V4, Balkán, Ukrajina, širšie okolie):

  • NDICI – Global Europe a ďalšie nástroje susedskej politiky – financujú infraštruktúru, energetiku, digitalizáciu a reformy v susedných krajinách, s možnosťou partnerstiev slovenských subjektov.
  • WBIF / Economic and Investment Plan for Western Balkans – mechanizmus, ktorý spája granty EÚ a pôžičky EIB/EBRD pre projekty v západnom Balkáne; slovenské firmy a inštitúcie sa môžu zapájať ako partneri.

Tieto nástroje podporujú ambície kapitoly 9 (partnerstvá na Balkáne, v Karpatskom priestore) a robia z nášho NIP 2040 nie izolovaný dokument, ale súčasť širšieho európskeho investičného priestoru.

Strategický mix pre 2/16

  • Program Slovensko + RRF – základná kostra národných investícií do 2030.
  • Štátny investičný fond SR + štátny rozpočet – dlhodobý kapitál a spolufinancovanie pre strategické projekty, ktoré sa do EÚ rámca zmestia len čiastočne.
  • InvestEU + EIB – páka na mobilizáciu súkromného kapitálu a veľké infraštruktúrne, priemyselné a inovačné projekty.
  • Externé nástroje EÚ (NDICI, WBIF, atď.) – cezhraničné projekty a partnerstvá, ktoré zvyšujú regionálny vplyv Slovenska.

Národný investičný plán a partnerstvá teda nie sú len ďalší „papier“. Sú operačný systém pre investície krajiny, ktorý určuje, či všetky tie miliardy skončia v rozbitých cestách a predražených tendroch – alebo v infraštruktúre, priemysle a službách, ktoré Slovensku dajú skutočnú suverenitu a budúcnosť.