02/14 – Reindustrializácia a zelená výroba

Slovensko je priemyselná krajina – len sme si na to zvykli tak veľmi, že už skoro nevidíme, aké je to riziko. Automobilky, chemický priemysel, hutníctvo, energeticky náročné fabriky. Keď príde šok – energie, dodávateľské reťazce, normy EÚ – celé regióny zistia, že stoja na jednej nohe.

Európa pritom nerobí „green deal“ z rozmaru, ale ako obranný štít: Net-Zero Industry Act a Green Deal Industrial Plan majú zvýšiť kapacitu EÚ vyrábať čisté technológie (batérie, fotovoltiku, veterné turbíny, elektrolyzéry, tepelné čerpadlá atď.) priamo v Európe a dosiahnuť cca 40 % výroby k nasadeniu do roku 2030. Popri tom Komisia navrhla Clean Industrial Deal – až 100 mld. € nových verejných peňazí (s cieľom mobilizovať ~400 mld. €) na podporu čistého priemyslu, zníženie cien energií a pomoc energeticky náročným sektorom.

Z emisného systému EÚ (ETS) vzniká Innovation Fund – jeden z najväčších svetových fondov pre demonštračné projekty nízkouhlíkových technológií; do roku 2030 má poskytnúť približne 40 mld. €. Na regionálnej úrovni sa Slovensko opiera o kohéznu politiku 2021–2027 a Fond na spravodlivú transformáciu (JTF), ktoré majú pomôcť zvládnuť odklon od uhlia a industrializovať regióny ako Horná Nitra, Banská Bystrica či Košice na zelenšej báze.

Libertas chce, aby reindustrializácia Slovenska nebola „nostalgický návrat fabrík“, ale skok do priemyslu 21. storočia:

  • čisté technológie,
  • energetická efektívnosť a bezpečnosť,
  • vysoká pridaná hodnota a dobré platy,
  • zmysluplná úloha Slovenska v európskych zelených dodávateľských reťazcoch.

OPATRENIA

  1. Národná stratégia reindustrializácie 2035 – „čistý priemyselný kompas“
    • identifikovať 3–5 strategických oblastí:
      • batérie, elektromobilita a komponenty,
      • obnoviteľná energetika (fotovoltika, veterné komponenty, tepelné čerpadlá),
      • zelená metalurgia (nízkouhlíková oceľ, recyklované kovy),
      • chemický a stavebný priemysel s nízkou uhlíkovou stopou (cement, materiály),
    • zosúladiť s Net-Zero Industry Act, Green Deal Industrial Plan a sektorovými stratégiami EÚ (auto, oceľ, chemikálie).
  2. Priemyselné zóny novej generácie („net-zero parky“)
    • prestavba existujúcich a budovanie nových priemyselných parkov:
      • nízkouhlíková energia (OZE, PPA, flexibilita),
      • infraštruktúra pre vodík, batérie, nabíjanie, železničnú logistiku,
    • výhodné podmienky pre podniky, ktoré plnia net-zero ciele, využívajú zelenú energiu a majú plány dekarbonizácie výroby.
  3. Transformácia energeticky náročných odvetví
    • hutníctvo, cement, sklo, chemický priemysel:
      • podpora projektov využívajúcich technológie zamerané na zníženie emisií (elektrifikácia procesov, využitie odpadného tepla, vodík, CCUS, nové materiály),
    • využitie Innovation Fund, Modernisation Fund a pripravovanej Industrial Decarbonisation Bank v rámci Clean Industrial Deal.
  4. Slovensko ako súčasť európskych reťazcov batérií a elektromobility
    • nadviazať na existujúcu automobilovú tradíciu a smerovanie EÚ, ktorá posilňuje podporu pre sektor elektromobility, batérií a obnoviteľného vodíka aj cez Innovation Fund.
    • podporiť lokalizáciu:
      • závodov na výrobu batérií a komponentov,
      • recyklačných kapacít batérií a kovov,
    • vyväzovať investície na kvalitné pracovné miesta, tréning a inovácie (väzba na 2/7, 2/9).
  5. Zelené inovácie a demo-projekty v priemysle
    • národné „demonštračné projekty“ – pilotné linky v reálnych fabrikách (low-carbon steel, nízkouhlíkový cement, zelené chemikálie, obehové materiály),
    • aktívna účasť slovenských podnikov v grantových schémach Innovation Fund (veľké a malé projekty), Horizon Europe a iných programov pre priemyselné inovácie.
  6. Spravodlivá transformácia priemyselných regiónov
    • využitie Just Transition Fund a regionálnej investičnej pomoci na prechod z uhlia a starého priemyslu na zelené odvetvia v Hornej Nitre, Banskobystrickom a Košickom kraji,
    • re-skilling pracovníkov do nových povolaní (OZE, strojárstvo, údržba, digitalizácia, logistika).
  7. Priemysel + infraštruktúra + energia = jeden plán
    • prepojenie priemyselnej politiky s kapitolou 12 (energetická, vodná a dopravná infraštruktúra):
      • pri plánovaní nových tratí, energetických vedení a logistických uzlov sa počíta s potrebami priemyslu 2030+,
    • priorita: železnica, intermodálna doprava, priemyselné terminály, regionálne energetické uzly.
  8. Zelené priemyselné koridory V4 – Balt – Balkán
    • cezhraničná spolupráca na zelených dodávateľských reťazcoch (napr. ovládacie prvky, komponenty, logistika):
      • prepojenie Slovenska so sieťami priemyselných regiónov v Poľsku, Česku, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku, na Balkáne a v Pobaltí,
    • využitie Interreg, InvestEU a EIB/EFSI nástrojov na priemyselno-logistické projekty (väzba na 9 – zahraničná politika a 12 – infraštruktúra).
  9. Reindustrializácia založená na MSP, nie len „veľkých vlajkách“
    • priťahovať veľké investície, ale zároveň:
      • programy pre lokálne dodávateľské reťazce (MSP v strojárstve, IT, servise, logistike),
      • podpora klastrov a inovačných ekosystémov okolo veľkých fabrík,
    • využitie Single Market Programme a kohéznych fondov na MSP a klastre.
  10. Cirkulárna a nízkoodpadová výroba
    • priemyselné projekty s cieľom:
      • minimalizovať odpad,
      • recyklovať materiály (plasty, kovy, stavebný odpad),
      • zavádzať cirkulárne modely (produkt ako služba, spätný odber),
    • prepojenie s európskou Circular Economy a plánovaným Circular Economy Act v rámci Clean Industrial Deal.
  11. Zručnosti pre zelenú fabriku
    • naviazať 2/7 (duálne vzdelávanie) na reindustrializáciu:
      • nové učebné odbory (mechatronika pre OZE, operátori batériových liniek, údržba robotiky, vodíkové technológie),
      • programy pre dospelých (upskilling/reskilling) financované z ESF+,
    • úzka spolupráca firiem, SOŠ, VŠ a výskumných inštitúcií.
  12. Priemysel a spoločenský kontrakt
    • každá veľká investícia:
      • dohoda o kvalite pracovných podmienok (bezpečnosť, mzdy, sociálny dialóg),
      • podpora miestneho rozvoja (školy, doprava, bývanie),
      • otvorený dialóg s komunitou (kapitola 10 – participácia, 1/13 – verejné dialógy).

VÄZBY NA INÉ SEKCIE PROGRAMU

  • 1 – Demokracia a dôvera v štát
    • reindustrializácia musí byť transparentná:
      • zverejňovanie investičných zmlúv, stimulov a dohôd,
      • účasť miest a občanov pri rozhodovaní o veľkých projektoch (1/3, 1/5, 1/6, 1/13).
  • 2 – Ekonomika, dane, podnikanie
    • 2/1 Férové prostredie, 2/3 Zdanenie oligarchov, 2/5 Digitalizácia podnikania a 2/12 Optimalizácia štátu tvoria rámec, v ktorom reindustrializácia neznamená „nové rentiérstvo“ – ale výkon, inovácie a férovú konkurenciu.
  • 3–5 – Sociálna politika, regióny, zamestnanosť
    • reindustrializácia ako nástroj boja proti regionálnym rozdielom, nezamestnanosti a odchodu mladých; synergia s Just Transition, sociálnou ekonomikou a politikou bývania.
  • 8 – Vzdelávanie a veda
    • bez VŠ, výskumu, duálneho vzdelávania a celoživotného učenia je zelená výroba len marketing; kapitoly 2/7, 2/9 a celá „školská“ kapitola tvoria ľudský kapitál pre priemysel 2035.
  • 9 – Zahraničná politika a bezpečnosť
    • reindustrializácia je súčasťou strategickej bezpečnosti:
      • menej závislosti od importov kľúčových technológií a surovín,
      • prepojenie s V4, Balkánom, Pobaltím v rámci zelených priemyselných koridorov.
  • 12 – Národná infraštruktúra a suverenita
    • kapitoly 12/1 (suverenita), 12/5 (energia), 12/7 (doprava), 12/9 (logistika) sú základom: bez spoľahlivej energie a infraštruktúry nie je žiadna reindustrializácia, len PowerPoint.

PILOTNÉ PROJEKTY

  • „Zelená oceliareň Horná Nitra / Východ“
    • pilotný projekt nízkouhlíkovej metalurgie (elektrické pece, vodík, recyklovaná oceľ),
    • využitie Innovation Fund, Modernisation Fund, JTF a národnej investičnej pomoci pre energeticky náročné priemyselné projekty.
  • „Batériové údolie“ – batérie, recyklácia, e-mobilita
    • sústredenie investícií do výroby batérií, komponentov, BMS a recyklačných technológií v jednom alebo viacerých priemyselných regiónoch,
    • využitie Clean Industrial Deal (Industrial Decarbonisation Bank, InvestEU), Innovation Fund a kohéznych fondov, plus národných motivácií pre batériové investície.
  • „Priemyselný park 2.0“ v JTF regióne
    • premena starého priemyselného areálu (napr. v Hornej Nitre či pri Košiciach) na low-carbon park:
      • zelená energia, nabíjanie, vodík, železnica,
      • mix veľkých a malých firiem, startupov, výskumných centier,
    • financovanie: JTF, ERDF, InvestEU, regionálna investičná pomoc.
  • „Zelená fabrika = dobrý sused“
    • pilotný model spoločenského kontraktu medzi priemyselným podnikom, mestom/obcou a komunitou:
      • záväzky v oblasti životného prostredia, dopravy, participácie,
      • podpora škôl, odborných programov, infraštruktúry,
    • prepojenie s Programom Slovensko (mestá a regióny), ESF+ (zručnosti, inklúzia) a TSI (dizajn multilevel governance).

MOŽNOSTI FINANCOVANIA

1. Domáce zdroje a regionálna investičná pomoc

  1. Štátny rozpočet a priemyselné stimuly
    • národné spolufinancovanie projektov podporených z EÚ (IF, JTF, kohézia, InvestEU),
    • cielené daňové úľavy a investičné stimuly pre projekty s jasným plánom dekarbonizácie a regionálneho rozvoja – nadviazanie na rámec regional investment aid pre priemyselnú výrobu (príplatky pre JTF regióny, najmenej rozvinuté okresy).
  2. Recyklácia ušetrených nákladov na energie a emisie
    • časť úspor z energetickej efektívnosti a výnosov z ETS (národná úroveň) môže byť reinvestovaná do ďalších modernizačných projektov a inovácií.

2. EÚ Green Industrial / Clean Industrial rámec

  1. Green Deal Industrial Plan & Net-Zero Industry Act
    • vytvárajú prostredie pre podporu net-zero technológií:
      • zjednodušené regulácie,
      • rýchlejšie povoľovanie,
      • orientáciu fondov (kohézia, Innovation Fund, InvestEU) na čisté technológie,
    • cieľ EÚ: dosiahnuť do roku 2030 aspoň 40 % kapacity výroby kľúčových net-zero technológií v EÚ.
  2. Clean Industrial Deal a Industrial Decarbonisation Bank (navrhované)
    • návrh Komisie (február 2025):
      • 100 mld. € verejných prostriedkov na podporu čistého priemyslu,
      • nová Industrial Decarbonisation Bank s cieľom pákovať až ~400 mld. € súkromných investícií,
      • pilotné schémy s EIB pre PPA, podpora výrobcov sieťových komponentov, zjednodušenie štátnej pomoci, uhlíkové clá a kruhová ekonomika.

Slovensko musí mať pripravené projekty, ktoré zapadnú do tejto logiky – inak peniaze skončia inde.

3. Innovation Fund a ETS mechanizmy

Innovation Fund (z výnosov ETS) – približne 40 mld. € v období 2021–2030 na demonštráciu inovatívnych nízkouhlíkových technológií:

  • v energeticky náročných odvetviach (oceľ, cement, chemikálie, sklo),
  • v nových obnoviteľných zdrojoch, úložiskách, CCUS, vodíku,
  • pre výrobné zariadenia pre čisté technológie.

Slovenské projekty musia:

  • byť dostatočne veľké a inovatívne,
  • mať preukázateľný dopad na emisie,
  • mať financovanie a povolenia v pokročilej fáze.

Modernisation Fund (z ETS) dopĺňa Innovation Fund pre modernizáciu energetiky a priemyslu v menej bohatých členských štátoch – vrátane Slovenska.

4. Kohézna politika 2021–2027 (ERDF, Kohézny fond, ESF+)

Kohézne fondy (Program Slovensko) podporia:

  • ERDF/Kohézny fond:
    • priemyselnú infraštruktúru, energetickú a dopravnú infraštruktúru pre priemysel,
    • inovácie, výskumné centrá, klastre, digitalizáciu výroby,
    • zelené priemyselné parky a logistické huby;
  • ESF+:
    • zručnosti pre zelené odvetvia, rekvalifikácie pracovníkov zo starých odvetví, duálne a ďalšie vzdelávanie.

5. Just Transition Fund a regionálne nástroje

Just Transition Fund (JTF) – špeciálny fond pre regióny najviac postihnuté odklonom od uhlia a uhlíkovo náročných odvetví:

  • Slovensko plánuje cez JTF financovať aj výskum a inovácie v zelených technológiách a nové priemyselné aktivity v Hornej Nitre, Banskobystrickom a Košickom kraji.

K tomu sa pridáva regionálna investičná pomoc – vyššia intenzita podpory (daňové úľavy, dotácie na investície) v najmenej rozvinutých okresoch a JTF regiónoch.

6. InvestEU, EIB, Interreg a ďalšie

  • InvestEU – garancie pre priemyselné, energetické a inovačné projekty (často prepojené s Clean Industrial / Green Industrial plánmi).
  • Európska investičná banka (EIB) – úvery na zelenú infraštruktúru, priemyselné projekty, R&D.
  • Interreg – cezhraničné priemyselné a logistické projekty, zelené koridory a inovačné klastre.

Strategický mix pre 2/14

  • Innovation Fund + Modernisation Fund + Clean Industrial Deal → vlajkové projekty dekarbonizácie priemyslu (oceľ, cement, chemikálie, zelená výroba technológií).
  • JTF + regionálna pomoc + kohézia → reindustrializácia transformujúcich sa regiónov s dôrazom na spravodlivosť a nové pracovné miesta.
  • ESF+ + duálne vzdelávanie + výskum → zručnosti a know-how pre zelenú výrobu, re-skilling a inovácie.

Ak sa tieto línie spoja, reindustrializácia Slovenska nebude len novou várkou fabrík, ale novým priemyselným príbehom, v ktorom sa čistá technológia, dobrá práca a odolná infraštruktúra stávajú súčasťou jednej, zrozumiteľnej stratégie – nie marketingovej kampane.