02/09 – Deprivatizácia a znárodnenie strategických aktív

Znárodnenie a „deprivatizácia“ strategických aktív nie je návrat do plánovaného hospodárstva. Je to otázka kontroly nad kľúčovými nervovými uzlami štátu – energiou, vodou, dopravou, kritickou infraštruktúrou – aby nerozhodovali len excelové tabuľky investičných fondov, ale aj verejný záujem, bezpečnosť a dlhodobá stabilita.

Právo EÚ pritom nezakazuje verejné vlastníctvo – je neutrálne voči tomu, či podnik vlastní štát alebo súkromník. Článok 345 ZFEÚ výslovne hovorí, že zmluvy sú neutrálne voči systému vlastníctva majetku v členských štátoch. Znamená to, že Slovensko môže podniky znárodňovať aj privatizovať, ale musí pri tom rešpektovať iné pravidlá EÚ – voľný pohyb kapitálu, hospodársku súťaž a pravidlá štátnej pomoci.

Zároveň platí záväzok z Európskeho dohovoru o ľudských právach: majetok možno vyvlastniť len vo verejnom záujme, na základe zákona a s primeranou náhradou (čl. 1 Protokolu č. 1, judikatúra ESĽP). Inak povedané: znárodnenie môže byť legitímne, ale nie konfiskácia.

V Európe pritom už roky prebieha trend „remunicipalizácie“ – mestá a štáty berú späť do verejných rúk najmä vodárne a energetiku (Paríž, Berlín, Budapešť, množstvo nemeckých miest so svojimi Stadtwerke). Aj Slovensko má skúsenosť – napríklad opätovné získanie plnej kontroly nad SPP v roku 2014.

Kapitola Libertas / Deprivatizácia a znárodnenie strategických aktív preto nestavia na nostalgii, ale na trojici cieľov:

  • suverenita a bezpečnosť – kľúčové siete a zdroje musia byť pod verejnou kontrolou,
  • férovosť a dlhodobosť – koniec extrakčným modelom „zisky von, riziká a dlhy ľuďom“,
  • kompatibilita s právom EÚ a ľudskými právami – žiadne pirátske výpravy, ale premyslená, zákonná a finančne udržateľná politika.

OPATRENIA

  1. Definícia „strategických aktív“ v zákone
    • zákon vymedzí strategické aktíva, kde štát/obec musí mať rozhodujúci vplyv:
      • prenosové a distribučné sústavy (elektrina, plyn, teplo),
      • vodárenská infraštruktúra a kanalizácie,
      • železničná infraštruktúra, kľúčové logistické uzly,
      • vybrané zdravotnícke a bezpečnostné systémy, kritická digitálna infraštruktúra,
    • rozlíšenie medzi prirodzeným monopolom (sieť) a konkurenčnými segmentmi (výroba, služby).
  2. Audit privatizácií a projektov s vysokým verejným rizikom
    • prepojenie s kapitolou 12/1 „Audit privatizácií po roku 1990“,
    • zmapovanie:
      • aké aktíva odišli z verejných rúk,
      • za aké podmienky,
      • aké sú dlhodobé záväzky (zmluvy, koncesie, garancie),
    • identifikácia zmlúv, kde:
      • je očividná asymetria rizík a ziskov (zisky súkromné, straty verejné),
      • existujú podozrenia z korupcie alebo kolúzie (väzba na 1/4, 11/8–11/9).
  3. Zákonný rámec pre deprivatizáciu/znárodnenie v súlade s EÚ a ESĽP
    • jasné podmienky: verejný záujem, zákonný postup, primeraná náhrada, súdny prieskum,
    • rešpekt k neutralite vlastníctva podľa čl. 345 ZFEÚ, ale pri dodržaní pravidiel hospodárskej súťaže a pohybu kapitálu,
    • pravidlá pre ocenenie majetku (nezávislí znalci, verejná metodika, možnosť arbitráže pred slovenskými súdmi).
  4. Preferencia remunicipalizácie a verejno-verejných partnerstiev
    • ak je to možné, prednostne:
      • prechod aktív do vlastníctva obcí, VÚC alebo spoločných verejných spoločností (štát + samospráva),
    • využitie skúseností z remunicipalizácie vody a energií v mestách ako Paríž, Berlín či iných európskych príkladov.
  5. Národný holding strategických aktív (väzba na Štátny investičný fond SR)
    • vytvorenie alebo transformácia existujúcej štruktúry na verejný holding strategických aktív, prepojený na 12/1 „Štátny investičný fond SR“,
    • sústredenie podielov štátu v energetike, vodárenstve, dopravnej infraštruktúre, logistike a kritických službách,
    • profesionálny manažment, oddelený od politického cyklu (nominácie cez výberové konania, transparentné KPI).
  6. Využitie prirodzených príležitostí: krízy, dlhy, neplnenie záväzkov
    • znárodnenie/prevzatie najmä tam, kde:
      • podnik je de facto v krízovom režime (hrozí krach pri nevyhnutnej službe – podobné diskusiám okolo Thames Water v UK),
      • súkromný vlastník dlhodobo neinvestuje do infraštruktúry,
      • dochádza k hrubému porušovaniu zmluvných záväzkov,
    • využitie insolvenčného práva a osobitných režimov pre kritickú infraštruktúru.
  7. Zmluvné a koncesné nástroje namiesto vždy 100 % znárodnenia
    • tam, kde je vlastník ochotný zostať, ale pod prísnejšou reguláciou, možnosť:
      • nových koncesných zmlúv s vyššími investičnými povinnosťami,
      • posilnenia regulačného rámca (ceny, kvalita služieb, sankcie),
    • inšpirácia: francúzska dohoda s EDF o hydraulike a otvorení časti kapacít konkurencii pod dohľadom Komisie.
  8. Zabudovanie SGEI (služby všeobecného hospodárskeho záujmu)
    • strategické aktíva budú často vykonávať služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SGEI) – voda, energia, doprava,
    • použitie rámca EÚ pre SGEI:
      • kompenzácie za verejnú službu, ktoré sú v súlade so štátnou pomocou,
      • uplatnenie pravidiel Altmark – keď sú splnené, kompenzácia nie je považovaná za štátnu pomoc.
  9. Silný dohľad, otvorené dáta a verejná kontrola
    • povinné zverejňovanie:
      • hlavných zmlúv,
      • investičných plánov,
      • výkonnostných ukazovateľov (poruchovosť, ceny, spokojnosť),
    • prepojenie na 1/3 (transparentnosť), 1/6 (médiá) a 1/12 (watchdogy a think-tanky).
  10. Zapojenie občanov a zamestnancov do governance
    • v radách strategických podnikov zastúpenie:
      • štátu/obcí,
      • zamestnancov,
      • odborných autorít,
    • mechanizmy občianskej participácie (10/1, 10/7):
      • občianske rady pri strategických podnikoch,
      • verejné konzultácie k tarifám, veľkým investíciám a plánom.
  11. Oddelenie politiky a manažmentu
    • zákonné zamedzenie priameho politického dosadzovania manažérov bez výberového konania,
    • dlhodobé menovanie predstavenstiev a dozorných rád s možnosťou odvolania len pri jasne definovanom porušení povinností,
    • prepojenie na 11/10 Zodpovednosť verejných činiteľov a 1/7 Etické kódexy.

VÄZBY NA INÉ SEKCIE PROGRAMU

  • 1/1 Obnova dôvery & 1/3 Transparentnosť
    • ak si občan všimne, že štát dokáže vrátiť „strategické rodinné striebro“ do verejných rúk a riadiť ho transparentne, dôvera v štátne inštitúcie rastie.
  • 1/4 Protikorupcia & 1/8 Politické financovanie
    • audit privatizácií, odhalenie korupčných schém a prepojení na politické strany; zamedzenie budúcim „tunelom“ cez jasné pravidlá pre predaj a nákup aktív.
  • 2/1 Férové podnikateľské prostredie & 2/3 Zdanenie oligarchov
    • cieľom nie je rozstrieľať súkromné podnikanie, ale odobrať oligarchické rentové pozície v prirodzených monopoloch a nastaviť férové, stabilné pravidlá pre všetkých.
  • 3 – Sociálne istoty & 5 – Zdravie
    • férové ceny energií, vody a dopravy sú kľúčové pre dôchodcov, rodiny aj podniky; zisky z verejných podnikov sa môžu vracať do sociálneho systému a zdravotníctva.
  • 9/10 Strategická bezpečnosť, 9/13 Energetická bezpečnosť & 12/5 Energetická suverenita
    • ak prenosové siete, kľúčové zdroje a zásobníky kontroluje štát a samospráva, rastie odolnosť voči tlakom zvonka aj zvnútra.
  • 12/1 Národná stratégia suverenity & 12/7, 12/9 Národná infraštruktúra
    • znárodnenie strategických aktív je súčasťou širšej stratégie národnej infraštruktúry: energetika, voda, doprava, logistika, digitálna infraštruktúra.

PILOTNÉ PROJEKTY

  • „Voda späť domov“ – pilotná remunicipalizácia vodárenského systému
    • v jednom kraji/aglomerácii pripraviť prevzatie vodárenskej infraštruktúry do verejných rúk (mesto/kraj + štát),
    • inšpirácia z Paríža a Berlína, ktoré prebrali vodárne z rúk súkromných konzorcií späť do verejného vlastníctva, zvyčajne s lepšou transparentnosťou a kontrolou cien.
  • „Energetické siete 2035“ – verejný model distribúcie a tepla
    • pilot v jednom väčšom meste/regióne:
      • distribúcia elektriny, plynu a tepla pod verejným Stadtwerke-typom podniku (inšpirácia nemeckými mestskými podnikmi),
      • kombinácia investícií do sietí, smart technológií a OZE,
    • financovanie kombináciou EIB úverov a národných zdrojov.
  • „Štátny logistický koridor“ – železnice + intermodál
    • vybraný železničný a intermodálny koridor (napr. východ–západ) pod jednotným verejným manažmentom,
    • integrácia nákladnej a osobnej dopravy, logistiky a skladov pod jednou verejnou koordinačnou entitou,
    • prepojenie s 12/7 (dopravná infraštruktúra) a 12/9 (logistický plán).
  • „Kritické IT a kybernetická bezpečnosť v štátnych rukách“
    • konsolidácia kritických informačných systémov, dátových centier a bezpečnostných služieb pod verejným subjektom,
    • prepojenie s 9/10 (kyberbezpečnosť) a 2/5 (digitalizácia podnikania),
    • financovanie z digitálnych, bezpečnostných a kyber programov EÚ + národné zdroje.

MOŽNOSTI FINANCOVANIA

1. Domáce finančné nástroje a mechanizmy

  1. Štátne a obecné dlhopisy („suverenitné bondy“) pre strategické aktíva
    • špeciálne emisie dlhopisov viazané na nákup a modernizáciu konkrétnych aktív (napr. „Energetické siete 2035“, „Voda späť domov“),
    • možnosť zelených a udržateľnostných dlhopisov pri OZE, vode a ekologickej doprave – zvyšuje záujem investorov.
  2. Použitie dividend a ziskov existujúcich verejných podnikov
    • časť dividend (napr. z energetiky, telekomunikácií) smeruje do Štátneho investičného fondu a Národného holdingu strategických aktív (väzba na 12/1 „Štátny investičný fond SR“),
    • fond následne financuje výkup a deprivatizáciu kľúčových aktív.
  3. Využitie krízových situácií a vysokého zadlženia podnikov
    • ak je podnik v stave podobnom Thames Water (de facto insolventný, kritická infraštruktúra ohrozená), môže štát zasiahnuť formou špeciálnej správy alebo odkúpenia za nižšiu cenu, prípadne za symbolickú sumu + prevzatie dlhu, ako sa diskutuje v niektorých európskych prípadoch.
  4. Zdanenie windfall ziskov a oligarchických rent (väzba na 2/3)
    • časť výnosu z mimoriadnych daní v energetike, finančnom sektore a oligopolných odvetviach sa môže cielene využiť na odkup strategických aktív,
    • posilňuje to spojenie medzi reguláciou rent a budovaním verejného vlastníctva tam, kde trh zlyháva.

2. EÚ fondy – čo môžu a čo nemôžu

Z pohľadu práva EÚ je kľúčové: kohézne fondy a väčšina EÚ zdrojov nemôže priamo financovať nákup akcií/súkromného majetku, ale môžu masívne financovať investície do infraštruktúry, modernizácie a transformácie po tom, čo sa aktívum ocitne vo verejnom vlastníctve.

  1. Program Slovensko (ERDF, Kohézny fond)
    • financovanie:
      • modernizácie vodárenskej infraštruktúry, energetických sietí, dopravnej infraštruktúry,
      • inteligentných sietí, digitalizácie a energetickej efektívnosti,
    • podmienka: aktívum musí byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci a verejným obstarávaním.
  2. ESF+ a ďalšie sociálne nástroje
    • môžu podporiť rekvalifikácie, udržanie zamestnanosti a sociálne programy pri prechode pod verejné vlastníctvo (aby znárodnenie neznamenalo chaos pre pracovníkov).
  3. RRF (Plán obnovy a odolnosti)
    • môže kryť reformy a investície do infraštruktúry – napríklad modernizáciu energetických sietí, digitalizáciu a zelenú transformáciu po tom, čo sú siete v rukách verejného subjektu.

3. Európske finančné inštitúcie (EIB, EBRD, EIF)

  1. Európska investičná banka (EIB)
    • EIB masívne financuje modernizáciu elektrických sietí, vodárenskej infraštruktúry a teplárenstva – vrátane verejných či mestských podnikov (napr. Stadtwerke Karlsruhe, EDF/Enedis a francúzske siete).
    • pre Slovensko:
      • dlhodobé, lacnejšie úvery na modernizáciu sietí, vodárni, teplární,
      • možnosť kombinácie s EÚ garanciami (InvestEU).
  2. EBRD a EIF
    • zamerané na energetiku, mestské služby a infraštruktúru,
    • vhodné pre mestské a regionálne projekty remunicipalizácie a modernizácie služieb.

4. Pravidlá štátnej pomoci a SGEI (aby nás Brusel nevyploštil)

  • Altmark + SGEI balík
    • keď sú splnené štyri Altmark kritériá (jasne definovaná verejná služba, vopred dané parametre kompenzácie, náklady efektívneho podniku, žiadne prekompenzovanie), kompenzácia nie je štátnou pomocou.
    • ak Altmark podmienky nesplníme, existuje špeciálny rámec a rozhodnutie Komisie o SGEI, ktoré umožňuje kompenzáciu, ak je primeraná a transparentná.
  • Prakticky:
    • znárodnené vodárne/energetické siete dostanú verejnú službu na základe mandátu SGEI,
    • kompenzácia (ak je potrebná) musí byť nastavená podľa týchto pravidiel, čím sa minimalizuje riziko nezákonnej štátnej pomoci.

5. Medzinárodné investičné dohody a Energy Charter Treaty (ECT)

Historicky najväčšie riziko pri znárodneniach v energetike boli arbitráže podľa Energy Charter Treaty. EÚ a viaceré členské štáty sa však rozhodli z ECT koordinovane vystúpiť; diskusia sa vedie o tzv. „sunset clause“ (doznievacia ochrana existujúcich investícií), ale trend je obmedzovanie priestoru pre investor–state arbitráže v energetike.

Pri navrhovaní slovenskej politiky deprivatizácie treba:

  • sledovať časovanie krokov vzhľadom na vystúpenie z ECT a existujúce investície,
  • vždy dbať na primeranú náhradu a predvídateľnosť – to znižuje riziko sporov.

Strategický mix pre 2/9

  • Domáce zdroje – dlhopisy, dividendy, windfall dane, využitie krízových situácií a dlhov.
  • EÚ fondy – nie na nákup akcií, ale na modernizáciu a transformáciu už verejne vlastnených aktív.
  • EIB/EBRD/EIF – dlhodobé financovanie infraštruktúry (siete, voda, teplo, logistika).
  • Právny rámec EÚ a ESĽP – neutralita vlastníctva (čl. 345 ZFEÚ), ochrana majetku (ESĽP), SGEI/state aid pravidlá (Altmark, SGEI balík).

Ak sa to urobí dobre, „znárodnenie“ prestane byť strašiakom z učebníc propagandy a stane sa tým, čím v moderných demokraciách je: technickým nástrojom, ako zabezpečiť, že kľúčové siete a zdroje slúžia ľuďom a krajine – nie naopak.