Komunálne a krajské voľby sú na Slovensku zvláštny paradox: z hľadiska reálnej moci patria k najdôležitejším, ale v médiách a verejnej debate často prehrajú s celonárodnou „politikou konfliktu“. V týchto voľbách si ľudia volia starostov/primátorov a obecné/mestské zastupiteľstvá a zároveň predsedov samosprávnych krajov (županov) a krajských poslancov. A keďže ďalšie spojené komunálne + župné voľby sú už vyhlásené na 24. október 2026, je to presne ten typ hlasovania, ktoré rozhoduje o každodennom fungovaní štátu “zdola”, nie o tom, kto dá ostrejší citát do večerných správ.

Prečo je to taká moc? Lebo samospráva nie je „drobné ihrisko“. Obce a mestá riešia veci, ktoré ľudia cítia na vlastnej koži: miestne cesty a verejný priestor, bývanie a územné plánovanie, školky a základné školy, komunálne služby, miestne dane, majetok obce, dotácie a granty, a hlavne verejné obstarávania – čiže najčastejší „kanál“, kadiaľ tečú peniaze aj vplyv. Kraje (VÚC) zas držia veľké, menej viditeľné páky: doprava a regionálne cesty, školstvo (najmä stredné školy), sociálne služby, zdravotníctvo, kultúra a cestovný ruch – teda celé balíky služieb, ktoré rozhodujú o tom, či sa v regióne dá normálne žiť. A aby to bolo úplne konkrétne: cesty II. a III. triedy sú vo vlastníctve samosprávnych krajov, čo priamo vysvetľuje, prečo kvalita regionálnych ciest často závisí viac od župy než od štátu.

A teraz tá ignorácia: médiá prirodzene žijú z jednoduchých príbehov a centrálnej drámy. Komunál a VÚC sú naopak rozsekané na stovky lokálnych mikrosúbojov, kde sa ťažko robí “jeden veľký titulok”. Navyše ide často o technické témy (územný plán, VZN, rozpočet, investičné akcie, procesy), ktoré sa zle predávajú v 20 sekundách. Výsledok je, že verejná pozornosť zostane nízka – až kým nepríde škandál, zrútená cesta, nezvládnutá doprava, developerská kauza alebo “zázračne predražený” projekt. To je presne moment, keď si ľudia uvedomia, že lokálna moc je reálna moc – len sa o nej málo hovorí.

Dopad na celonárodnú politiku je pritom masívny, aj keď sa to tvári “len lokálne”. Po prvé, samosprávy sú politické kadrové a sieťové zázemie: kto ovláda mestá a kraje, má ľudí, kontakty, rozpočtové rozhodnutia, vplyv v regiónoch a schopnosť mobilizovať voličov. Po druhé, množstvo štátnych politík sa v praxi “láme” práve na lokáli – tam sa rozhodne, či sa z dobrého zámeru stane funkčná služba alebo papier. Po tretie, lokál je aj najlepší lakmusový papierik: dobrý primátor/starosta vie ukázať, že veci sa dajú robiť transparentne a efektívne; zlý vie zmeniť mesto na uzavretý klub zákaziek.

Preto je ignorovanie komunálu a VÚC v skutočnosti luxus, na ktorý krajina dopláca. Ak sa ľudia nezaujímajú o lokálne pravidlá hry, záujem si nájde niekto iný – často tí, ktorí vedia presne, ako fungujú zmluvy, majetok, územné rozhodnutia a dotácie. A keď sa potom povie “politika je skorumpovaná”, v realite je to často súčet desiatok malých lokálnych príbehov, ktoré nikto nesledoval, kým nebolo neskoro.

A presne tu je príležitosť: komunálne a krajské voľby sa dajú zmeniť z „vedľajšej udalosti“ na hlavnú tému kvality života. Nie cez bilbordy, ale cez merateľné záväzky: verejné zmluvy a registre, jednoduché rozpočtové dashboardy, pravidlá pre tendre, jasné priority (cesty, školy, bývanie, sociálne služby) a mechanizmy občianskej kontroly. Keď sa politika vráti z televízie na chodník pred domom, zrazu začne dávať zmysel – a začne aj bolieť menej.

LIBERTAS nie je postavená na tom, že každý musí byť „straník“. Práve naopak: na komunálnej úrovni často najlepšie fungujú ľudia, ktorí majú dôveru v meste alebo obci, poznajú problémy z praxe a nechcú sa nechať zjesť straníckou logikou. Preto robíme ponuku nezávislým kandidátom, miestnym iniciatívam a nestraníkom: vieme vám dať oporu, know-how a hotové riešenia, aby ste nemuseli všetko vymýšľať od nuly.

Ponúkame možnosť prevziať (alebo si prispôsobiť) náš rámec lokálneho rozvoja zo SPOKO 2030 – nie ako ideologický manifest, ale ako praktický balík krokov: čo sa dá urobiť hneď, čo sa dá zmerať, čo sa dá financovať, a ako nastaviť procesy tak, aby sa veci nezasekli na jednom človeku. Vy ostávate tvárou a garantom v teréne. My dodáme metodiku, šablóny, argumentáciu, prepočty, dátové podklady a systém, ktorý zvyšuje šancu, že sa sľuby zmenia na výsledky.

Podpora môže byť úplne pragmatická: pomoc s prípravou programu pre obec/mesto, rozpočet a prioritizácia projektov, právno-procesné konzultácie, komunikácia a transparentné financovanie, dobrovoľnícka sieť, a zdieľanie nástrojov, ktoré uľahčia participáciu (podnety od občanov, verejné konzultácie, jednoduché reporty, otvorené dáta). Nechceme vás “pohltiť” – chceme, aby ste mohli vyhrať a hlavne vládnuť bez chaosu.

Jediná podmienka je jasná a férová: transparentnosť, verejná kontrola a čisté pravidlá. Žiadne kšefty, žiadne konflikty záujmov, žiadne “našich ľudí” do teplých miest. Ak sa dáte na túto cestu, získate program a zázemie, ktoré je postavené na tom, aby sa moc dala kontrolovať – a aby sa dobré rozhodnutia dali zopakovať aj po ďalších voľbách.

Lokálny rozvoj podľa SPOKO: čo viete prevziať hneď

• Transparentné mesto/obec 2.0: zmluvy, objednávky, dotácie, granty a majetok verejne a prehľadne (open data, registre, reporty).
• Verejné obstarávanie bez výnimiek: štandardy, kontrolné body, zverejňovanie, porovnateľné ceny, „červené vlajky“ pri podozrivých tendroch.
• Participácia, ktorá má výstup: participatívny rozpočet, občianske panely, verejné pripomienkovanie projektov, zrozumiteľné podklady.
• Bývanie a mestský rozvoj: dostupné nájomné bývanie, pravidlá pre development, územné plánovanie bez zákulisných dohôd.
• Doprava a verejný priestor: bezpečné ulice, MHD, parkovanie, cyklo a pešie trasy, rozumné investície podľa dát.
• Školstvo, mládež, kultúra a šport: kapacity škôl a škôlok, krúžky, komunitné centrá, podpora lokálnej kultúry.
• Sociálne služby a zdravie: služby pre seniorov, rodiny a ľudí v núdzi, prevencia, dostupná starostlivosť v spolupráci s regiónom.
• Lokálna ekonomika: podpora malých firiem, živnostníkov, férové nájmy a podmienky, lokálne obstarávanie kde to dáva zmysel.
• Energia a odolnosť: komunitná energetika, úspory v budovách, krízové plánovanie (voda, teplo, výpadky, extrémy).
• Digitálne služby obce: menej papierov, jednoduché online vybavenie, podnety a požiadavky občanov s jasným stavom riešenia.